POPIS OBLASTI
Chopok a Dereše sa nachádzajú v centrálnej časti Nízkych Tatier. Na severnej strane Chopku je situované známe
lyžiarske centrum Jasná, ktoré tvorí záver Demänovskej doliny. Pod vrcholom Chopku sa nachádza známa
Kamenná chata a retranslačno-meteorologická stanica. Južná a severná strana oblasti je spojená starou lanovkou
(v súčasnosti je horná časť lanovky zo severnej strany nefunkčná). Dereše je súhrnný názov pre masív od
Chopku na západ až po sedlo Poľany, pričom hlavný dvojvrchol Derešov sa nachádza približne v jeho polovici.
Južné svahy Chopku a Derešov sú pomerne málo strmé narozdiel od severných zrázov, ktoré tvoria
ideálne terény pre extrémne lyžovanie.
Severná strana sa dá rozdeliť na 3 (pre freerajdových lyžiarov zaujímavé) oblasti:
- Luková dolina, ktorá sa nachádza na severo-východ od vrcholu Chopku
- Hlavný derešský kotol, ktorý sa nachádza medzi Chopkom a hlavným vrcholom Derešov (t.j.
z východu je ohraničený lyžiarskym strediskom Jasná, zo západu hrebeňom vybiehajúcim z vrcholu Veľkého Dereša na sever)
- Západný derešský kotol, ktorý tvorí ostatnú časť masívu (od hrebeňa vybiehajúceho z Veľkého Dereša až
po sedlo Poľany)
PRÍSTUP
Prístup je pomerne jednoduchý. Z diaľnice D1 odbočíš na kruhovom objazde pri Lipt.Mikuláši smerom na Jasnú.
Po cca 5 km sa dostaneš na začiatok Demänovskej doliny, ktorou pokračuješ ďalších cca 8 km až do lyžiarskeho
strediska Záhradky. Nasledujú 2 km strmej cesty s ostrými zákrutami až do oblasti Jasná (priamo do Jasnej chodí
aj autobus z Liptovského Mikuláša).
Do Lukovej doliny sa najrýchlejšie dostaneš zo Záhradiek 6-sedačkovou lanovkou a následne starou 2-sedačkou
na Konský grúň, ktorej horná stanica sa nachádza priamo nad Školským žľabom. Odtiaľ je to na Chopok 20 min.
Do hlavného a západného derešského kotla je to najrýchlejšie buď z Chopku po hrebeni smerom na západ
alebo z Jasnej (Otupného) "vajíčkom" (kultová lanovka, ktorej kabínky majú tvar kinder-vajca :). Jej horná stanica
končí na začiatku derešského vleku. Ten je väčšinou nefunkčný, takže treba ísť pešo (resp.na pásoch) popri
vleku na koniec lesa. Po pravej strane sa nachádza hrebeň vybiehajúci z Veľkého Dereša na sever. Po hrebeni
na vrchol Derešov, odkiaľ si môžeš vybrať medzi západným a hlavným derešským kotlom.
NAJLEPŠIE PODMIENKY
Kedže sa jedná o severnú stranu, na začiatku zimy (december) tu býva menej snehu kvôli severným vetrom.
Vo výnimočných prípadoch sa dá lyžovať aj v decembri (napríklad zima 2005/2006), no vo všeobecnosti sú lepšie
podmienky až v januári, februári, marci a na jar. Lavíny v tejto oblasti nebývajú objemovo veľké, skôr sa
jedná o menšie doskovité lavíny (okrem niektorých širokých žľabov ako napr. Školský žľab). Napriek tomu treba
mať potrebnú lavínovú výbavu (sonda, lopatka, hľadací prístroj) a informovať sa o stupni lavínového
nebezpečenstva.
UBYTOVANIE
S ubytovaním nie je problém, pretože Jasná je známe turistické centrum. Info nájdete napríklad tu.
SEKTOR 1: LUKOVÁ DOLINA
ZJAZD
STRUČNÝ OPIS
SKLON OBTIAŽNOSŤ
OBDOBIE
POZNÁMKA
A
Z vrcholu Chopku smerom na východ cca 50 m až k výraznému žľabu "toboganu", ním na dno Lukovej doliny
42-46° S3+, E2
február-apríl
pomerne strmá a úzka je horná časť žľabu
B
Z vrcholu Chopku smerom cca 30 metrov na východ do nevýrazného sedielka. Odtiaľ priamo dole, neskôr doprava smerom k "toboganu" (zjazdu A)
42-45° S3+, E2
február-apríl
pekná logická línia, v hornej časti pri nedostatku snehu často trčia skaly
C
Z východnej časti vrcholu Chopku priamo dole, v strede odbočiť buď doľava do Meteorologického žľabu alebo smerom na zjazd B
42-46° S3+, E2
február-apríl
nebezpečných je prvých 30 m
D1
"Meteorologický žľab", od meteorologickej búdky priamo do Lukovej doliny širokým žľabom
40-43° S2+/S3, E1
február-apríl
jeden z najznámejších žľabov na Chopku, strmšie miesto je v strede žľabu
D2
sponad sedla nad Kamennou chatou priamo dole, neskôr doľava do Meteorologického žľabu
40-43° S2+/S3, E1
február-apríl
varianta Meteorologického žľabu
D3
Priamo z vrchola Chopku dole smerom k zjazdu D2, pre lepšiu orientáciu kukni vo fotogalérii (Skiing&Skialp) fotky z roku 2006, na ktorých to lyžujem
45-50° S4, E2
február-apríl
s porovnaním čiernych zjazdov na S stene Príslopu, je tento zjazd ľahčí (teda celkovo sa jedná o ľahký čierny, resp.ťažší červený zjazd - hodne závisí od podmienok)
E
Od meteorologickej stanice 10 m po hrebeni a prvou výraznou línou vľavo od Meteorologického žľabu priamo dole. Skalnú bariéru v dolnej časti môžu niektorí šialenci skúsiť skočiť (viď Jasnaadrenalin :), ostatní ju obídu sprava
40-43° S3, E2
január-apríl
ľahké...
F
Od meteorologickej stanice cca 40 m po hrebeni popri zábranách, potom priamo dole nad skalnú bariéru, ktorú obchádzame zľava
38-42° S3, E2
január-apríl
podobné ako zjazd E, čiže ľahké :)
G
Od zjazdu F pokračuj niekoľko metrov dole popri zábranách, až ku žľabu s výraznou skalnou bariérou v ľavej časti žľabu. Týmto žľabom nadol až k ďalšej skalnej bariére, ktorú obchádzame buď zľava alebo sprava (smerom k zjazdu F)
40-44° S3/S3+, E2
január-apríl
v hornej časti býva pri nedostatku snehu množstvo skál
H
Od Školského žľabu (zjazd I) pokračuj niekoľko metrov nahor popri zábranách a lyžuj prvým výrazným žľabom ústiacim do Školského žľabu
38-43° S2+/S3, E1
január-apríl
trochu ťažšia varianta Školského žľabu
I
"Školský žľab", najširší žľab spadajúci do Lukovej doliny, od zábran pri hornej stanici 2-sedačky na Konský grúň priamo dole smerom na juho-východ
28-33° S1+/S2, E1
december-máj
veľmi ľahké, ale aj veľmi lavinózne, v hornej časti bývajú krásne preveje :)
SEKTOR 2: HLAVNÝ DEREŠSKÝ KOTOL
ZJAZD
STRUČNÝ OPIS
SKLON OBTIAŽNOSŤ
OBDOBIE
POZNÁMKA
A
"Dievčenský žľab"; cca 150-200m nad stanicou lanovky Luková prejdi cez zábrany a lyžuj priamo na západ širokým žľabom
28-33° S1+/S2, E1
január-máj
ľahké, vhodné pre menej skúsených lyžiarov
B
"Retranslačný žľab"; od retranslačnej stanice lyžuj priamo na severo-západ výrazným žľabom, ktorý sa v strednej časti mierne zužuje
40-42° S2+/S3, E1
január-apríl
pomerne ľahké, horná časť býva často sfúkana až na skaly
C
Z hrebeňa medzi Chopkom a Derešmi vybieha smerom do hlavného derešského kotla (HDK) výrazne rebro, zjazd vedie najskôr niekoľko metrov popod hranu rebra až nad široký žľab, ktorým dole do HDK
38-42° S3, E1
február-apríl
rebro býva často sfúkané, takže sa tento zjazd lyžuje zriedkavo
D
Z najnižšieho miesta v hrebeni medzi Chopkom a Derešmi priamo dole širokým žľabom
40-43° S3, E1
február-apríl
horná časť býva pomerne strmá (záležito od veľkosti prevejov na hrebeni)
E1
Od zjazdu D pokračuj po hrebeni cca 60m k nevýraznemu sedielku, z ktoré priamo na sever zbieha výrazný žľab. Ním lyžuj do HDK k derešskému vleku
40-43° S3, E1
február-apríl
podobné ako zjazd D
E2
Varianta zjazdu E1; spod nevýraznej skalnej vyvýšeniny v hrebeni nad zjazdom E1 lyžuj strmým žliabkom (cca 30m) až na zjazd E1
47-52° S3+/S4, E1
február-apríl
veľmi pekné, určené skúsenejším lyžiarom
F1
Najskôr lyžuj priamo na sever po širokom snehovom rebre, v jeho cca polovici odboč smerom na východ do širokého žľabu, ktorý ústí do širokého žľabu (zjazd E1)
36-42° S3, E2
január-apríl
zaujímavý zjazd, patrí k ľahkým "červeným" zjazdom
F2
Začiatok rovnako ako zjazd F1, avšak lyžuj až takmer na koniec snehového rebra a až potom zaboč smerom na východ
36-42° S3, E2
január-apríl
podobne ako F1 je to veľmi ľahký červený (resp.ťažší modrý) zjazd
G
Zo sedla pod Derešmi priamo dole širokým žľabom na dno HDK
38-42° S2+/S3, E1
január-máj
obtiažnosť a strmosť hornej časti závisí od veľkosti prevejov
H
Spomedzi vrcholov Derešov priamo na sever úzkym strmým žľabom, ktorý sa neskôr rozširuje a napája na zjazd G
40-47° S3+/S4, E2
február-apríl
málokedy sa dá zlyžovať až z hrebeňa, pretože horný úsek (cca 10m) býva často sfúkaný na skalu.
I
Spod vrchola Veľkého Dereša priamo lyžuj smerom na severo-východ žľabom v spodnej časti ústiacim na zjazd G
38-43° S3, E1
január-apríl
pekný zjazd, pri nedostatku snehu je to v hornej časti pomerne úzke
J1
Od zjazdu I pokračuj cca 10-15m po rebre vybiehajúcom z Derešov smerom na sever (rebro tvorí hranicu medzi hlavným a západným derešským kotlom). Lyžuj najskôr priamo na východ, po cca 20m odboč cez snehové rebro doľava. Lyžuj žliabkom šikmo doľava až na zjazd J2
40-45° S3+, E2
január-apríl
krásny zjazd
J2
Varianta zjazdu J1; od zjazdu J1 pokračuj po rebre niekoľko metrov smerom na sever až k výraznému lievikovitému žľabu, ktorý sa v strednej časti rozširuje a napája na zjazd J3
38-42° S3, E2
január-máj
ľahšia varianta zjazdu J1
J3
Širokým žľabom spadajúcim smerom na východ z rebra vybiehajúceho z Derešov
38-42° S2+/S3, E1
január-máj
ľahké
K
Od zjazdu J3 pokračuj po rebre smerom na sever až nad žľab, ktorý je v strednej časti ohraničený zľava i sprava výraznými skalnými rebrami. Žľabom priamo dole k derešskému vleku
38-43° S3, E2
január-marec
pri nedostatku snehu sa nelyžuje (kvôli skalnému prahu v strede žľabu), ľahký červený zjazd
L1-L3
zjazdy L1,L2,L3 sú si veľmi podobné, zbiehajú z rebra smerom na východ priamo k derešskému vleku (kuk nákres)
33-38° S2+, E1
január-apríl
dosť lavinózne
Západný derešský kotol je v príprave (kompletný bude až budúcu zimu)...
CHABENEC
Upozorňujeme, že nižšie uverejnené trasy nie sú v povolených skialpinistických areáloch,
a sú v rozpore s návštevným poriadkom NAPANT!
Trasy uvádzame z dôvodu ich využívania aj pred prijatím platného návštevného poriadku.
SSA
POPIS OBLASTI
Chabenec (1955) je mohutný horský masív s pretiahnutým vrcholovým hrebeňom dvíhajúcim sa medzi sedlom
Ďurková a Kotliskami. Vrchol sa nachádza na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Severné úbočia sú pre turistov
málo významné, avšak pre rekreačných i náročnejších lyžiarov poskytujú výborné podmienky na skialpinizmus
a extrémne lyžovanie.
Opisovať budem len hlavnú časť, t.j. severnú stenu Chabenca, ktorá je určená hlavne pre skúsenejších free-
rajderov. Menej skúsení lyžiari však môžu využiť menej strmé južné úbočia, prípadne svahy Kotlísk, Ostredku
a iných okolitých kopcov.
PRÍSTUP
Existuje viac variánt ako sa dostať do tejto oblasti:
a) Ak si ubytovaný na Chate pod Ďurkovou (= chata pod Chabencom), tak sa na vrchol Chabenca dostaneš po
hodine pohodového šlapania po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier smerom na východ.
b) Prístup zo severu (z Dúbravskej doliny) je trochu komplikovanejší, pretože tu nevedie turistický značkovaný
chodník. V prvom rade sa však musíš dostať do Dúbravskej doliny a to nasledovne: do dediny Dúbrava dofrčíš
podľa tejto automapy.
Z Dúbravy pokračuješ autom smerom na JV asfaltovou cestou, až kým nedôjdeš do
ústia Dúbravskej doliny (cca 3 km z Dúbravy). Na začiatku doliny neodbočuj doľava (dostal by si sa do chatovej
oblasti), ale pokračuj ďalej do doliny po pravej strane potoka. Po cca 5 km prídeš k starým baniam, pri trochu
šťastia budeš mať rampu otvorenú. Inak treba ukecať, (prípadne podplatiť) strážnika. Ale aj keby si neuspel,
nič hrozné sa nedeje, akurát si pošľapeš o 2 km naviac. V ideálnom prípade sa teda autom dostaneš až na
koniec asfaltky (,,parking´´, označené na mapke pod textom)´. Odtiaľ cca 300 m stále na juh po lesnej ceste až
k prvému rázcestiu, kde musíš odbočiť doprava (ak budeš pokračovať rovno, dostal by si sa pod Poľanu). Od rázcestia
teda pokračuj smerom na JZ cca 700 m až dojdeš k tabuľke Národný park Nízke Tatry. Za ňou sa nenápadne tiahne chodníček
po ľavej strane potôčika. Po cca 300 m chodník prechádza cez potok a začína stúpať po pravej strane potoka až na lúku -
lesnú čistinku. (Ak by si pokračoval po ľavej strane potoka, nič sa nedeje, pretože do Chabeneckého kotla by si sa popri
potoku dostal aj tak, avšak "botanickejšou" variantou.)
Ďalej z lúky, ak je dostatok snehu, je vhodné pokračovať priamo na juh strmo do lesa, nad lesom ďalej priamo po trávnatom,
kosodrevinou porastenom ramene, až do nevýrazného sedielka (odtiaľ sa ti naskytne pohľad, ako je na fotke s nákresmi zjazdov).
Ďalej zľava po ramene až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a odtiaľ na hlavný vrchol Chabenca.
Ak je málo snehu (je potrebné šľapať napešo, alebo zdola bolo vidieť, že na ramene trčí veľa kosovky), je vhodnejšie
z hornej časti lúky traverzovať doľava až ku potoku vytekajúcemu spod Chabeneckého kotla a ďalej dolinkou pod východné
rebro Chabenca. Jeho SV časť tvorí snehová pláň, ktorou sa dá pomerne ľahko dostať na hlavný hrebeň a ďalej na vrchol
Chabenca (z lesnej lúky cca 1,30 hod).
NAJLEPŠIE PODMIENKY
Pre extrémne lyžovanie a skialpinizmus na severných svahoch Chabenca sú najlepšie podmienky na konci zimy,
na začiatku jari, t.j. mesiace marec, apríl a máj (od decembra do konca feruára tu zvykne byť nedostatok
snehu kvôli prevládajúcim severným vetrom, ktoré sneh ukladajú na južné svahy). Kedže sa jedná o severnú
expozíciu, kvalita snehu nebýva bohvieaká (častá kôra a doska). Ideálne podmienky tu bývajú na jar (firn).
Z hľadiska lavín nejde o takú nebezpečnú oblasť ako je napríklad Žiarska dolina. Napriek tomu treba dbať
na všetky bezpečnostné pravidlá týkajúce sa lavín (lavínový hľadací prístroj, lopatka, sonda) a pri 3.,4. či
nebodaj 5. stupni radšej zostaň doma.
P.S.: lyžovanie tu nie je oficiálne povolené, avšak zatiaľ je tolerované, takže nerobte bordel a hluk!
UBYTOVANIE
- Chata pod Ďurkovou, podrobnejšie info nájdeš na tejto stránke.
CHABENEC - SEVERNÁ STENA
ZJAZD
STRUČNÝ OPIS
SKLON OBTIAŽNOSŤ
OBDOBIE
POZNÁMKA
A
Z východnej časti masíva najskôr ľahkým terénom ponad skalné zrázy, potom strmým žľabom priamo dole
40-43° S3/S3+, E1
marec-máj
trochu strmšia je stredná časť zjazdu, celkovo ľahký červený zjazd
B
Výrazným žľabom s lievikovitým začiatkom priamo dole
36-40° S3, E1
február-máj
horná časť lavinózna, inak pohoda (najľahší zo zakreslených zjazdov na Chabenci)
C
Centrálnym žľabom z hlavného vrcholu Chabenca priamo na sever
46-50° S3+/S4, E2
marec-máj
krásny zjazd, horná časť býva strmá (závisí to od výšky prevejov) v strede pozor na skalnú bariéru, ktorú zhora dobre nevidieť
D
Z hlavného vrcholu niekoľko metrov po hrebeni na západ. Potom priamo dole výrazným žľabom ktorý sa v spodnej časti zužuje. Tu traverz doprava ponad krátke skalné rebro do vedľajšieho žliabku a odtiaľ priamo dole
48-52° S4+, E2+
marec-máj
najťažší zo zakreslených zjazdov na Chabenci. Celé je to hodne strmé, v spodnej časti (vo vedľajšom žliabku po traverze) je často nedostatok snehu, takže treba 2-3m zliezať
E1
Od E2 pokračuj niekoľko metrov na východ po hrebeni, potom lyžuj priamo dole až sa napojíš na E2
38-43° S3, E1
február-máj
trochu ťažšia varianta zjazdu E1
E2
Zo sedla, kde sa napája západné rameno Chabenca s hlavným hrebeňom priamo dole širokým žľabom
38-43° S3, E1
február-máj
pohoda pre menej skúsených (teda pokiaľ nie sú v hornej časti veľké preveje)
V masíve sa nachádzajú aj ďalšie línie, ktoré by mohli byť veľmi zaujímavé.
Nové zjazdy budem priebežne dopĺňať.
Autor: Miroslav Peťo
Zverejnené so súhlasom autora
O autorovi sa viacej dozviete na jeho stránke