SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF
Finále SP<br>Jasná, 5.4.2014
Finále SP
Jasná, 5.4.2014
Viac obrázkov >>>
  Udalosti a akcie

start PDG2008Patrouille des Glaciers 2008 - MS na dlhej trati družstiev


19.4.2008 sa uskutocnilo jedno z historicky najvýznamnejších podujatí v pretekovom skialpinizme a to Patrouille des Glaciers 2008. Trasa tohoto preteku je na dlhšej variante z Zermattu do Verbier a pri kratšej z Arolly do Verbier. Už samotné čísla sú dosť úctihodné. Dlhá trať má prevýšenie v stúpaní 3994 m, letmá vzdialenosť na mape 53 km a s prevýšeniami vyše 100 km. Najvyšší bod na trati má 3650 m - Tete Blanche. Podujatie sa usporaduváva každé 2 roky - strieda sa z Mezzalamou čo je v talianskej časti Matternhornu a okolia. Tento rok bol ešte o to významnejší, že to boli aj oficiálne Majstrovstvá sveta na dlhej trati družstiev. Súťaží sa v trojiciach, ked časti na ľadovci sa prechádzajú naviazaní na lane. Rekord trate u mužov drží z roku 2006 trojica Brosse, Blanc a Guiacomelli s časom 6:18:48 a u žien bol rekord vytvorený v tomto roku a to 7:53:25 - Etzensperger, Magnenat, Pont-Combe. Zo Slovenska v tomto roku nikto neštartoval.
Z histórie o tomto podujatí vieme, že idea vznikla v roku 1939 , keď vojaci prechádzali dlhé úseky hôr a u športovo založených jednotlivcov vznikla myšlienka na športové podujatie. To sa podarilo počas 2.svetovej vojny v roku 1943. Potom sa podujatia usporadúvali už pravidelne s tým, že časom sa prešiel na dvojročný cyklus. PDG je už "mamutie" podujatie, nakoľko na ňom pracuje niekoľko stoviek usporiadateľov. V roku 2006 štartovalo 1250 trojic, čo je takmer 4000 pretekárov. Podobne to bolo aj v tomto roku. Ešte je treba povedať, že stále sú tam kategórie pre vojakov a osobitne civilov. Zo Slovenska tam zavítal málokto. Podľa mojich vedomostí naposledy čisto slovenské družstvo štartovalo v roku 1994 a to v zložení Leitner, Trizna a Madaj. Nakoľko sa pri organizácii nič nemenilo, tak pár spomienok či postrehov k podujatiu.
Prezentácia bola deň pred štartom a organizátori všetko premeriavali a kontrolovali. Dostali sme aj jednu tehlu navyše - vysielačku. Síce nevedeli sme ju použiť ale bola povinná. Potom rýchlo do hotela relaxovať. Štartuje sa na námestí v Zermatte. Problémom je , že štart je v noci. Každú hodinu či 30 min. vyrazí nejaká skupina na trať. My sme štartovali v poslednom štarte o 2.00 resp. 2.30 hod ráno. Na námestí bolo ale neuveriteľne rušno. Ledva sme stihli štart a bolo nám ľúto nedospatej noci a nevyužitého super hotela, v ktorom sme sa ubytovali len pred pár hodinami. Informácii o trati sme mali málo a tak to aj vyzeralo. Zo začiatku nebol sneh a tak sme bežali po asfalte, či striedavo chodili v lyžiarkach. To bola prvá vážna chyba, lebo ten začiatok sme šli možno hodinu a pol. V lyžiarkach sme nesmierne veľa stratili, neviem či sme neboli dokonca poslední. Pred snehom boli obrovské vrecia plné tenisiek, čo sa zahadzovali, my sme nemali čo. Potom konečne sneh a už sme aspoň niečo vnímali. Toto prvé stúpanie skončilo až v sedle na ľadovci Tete Blanche v 3650 m. Hore bola poriadna kosa, nejaké časti tela chceli zamrznúť ale už sa brieždilo a vnímali sme majestátny Matternhorn kúsok od nás. Potom bola lyžovačka na lane v trojke, čo sme šli asi prvý krát v živote a ešte sme nemali gumy na lane pre lepšiu manipuláciu. Zdalo sa to trochu zbytočné nakoľko terén nebol ani strmý a trhliny tam veľmi nie sú. Ale bezpečnosť nadovšetko. Potom to už nemalo konca. Dlhé traverzy, mierne stúpania a klesania, beží čas. Ozýva sa aj organizmus a veru by sa zišlo niečo zajesť. Vtedy ešte veľa možností nebolo ale veľmi sme privítali kontrolu, kde sme si zajedli nejakú teplú polievku. Potom sme sa pomaly hýbali ďalej v ústrety poslednému stúpaniu, ktoré už je trochu zaujímavejšie. To sme už išli tak dosť z posledného ale nebolo to také zlé. Hore nás už čakal posledný zjazd, najskôr terénom, potom zjazdovkou, neskôr po lúkach a úplný záver sa beží cez celé stredisko Verbier po hlavnej asfaltovej ceste a vôkol špaliery divákov čo povzbudzujú. Išli sme to poriadne dlho - vyše 8 hodín a umiestnenie za prvou desiatkou. V cieli sme si ale hovorili nikdy viac. Nie že by nám vadilo trápenie sa toľko hodín ale ten profil trate je dosť málo zaujímavý či technický a tiahle traverzy naozaj odrádzajú. Švajčiari naopak robia pre úspech takmer všetko čo sa dá. Najlepší pretekári majú dlhodobé sústredenia vo výskach okolo 3500 metrov, vynechávajú aj iné podujatia aby sa pošetrili. V televízii beží priamy prenos a mediálne je to atraktívne. Aj počet divákov tomu nasvedčuje. Nuž čo dodať. Gratulujeme všetkým čo to zvládli a možno sa v budúcnosti opäť zo Slovenska niekto nájde a povie svoje dojmy a skúsenosti. Viac info na www.pdg.ch alebo www.skimo.org



Vysledkova listina
Miro Leitner      2008-04-22 11:10:04            [Zobrazené 736x]          Odkaz na Facebook


Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0184 sec