|
Udalosti a akcie
V uplynulých dňoch, ked sa pripravovalo vydanie novoročného pozdravu, hľadali sme vhodný text. K. Belicová ho pri čítaní knihy od Alexandra Luczyho našla / Spomienky na Tatry a exil/ a s povolením autora sme ho aj použili. Tým sa mne trochu oprášili spomienky na časy, ked sme sa túlali svetom po pretekoch a využívali všetky možnosti na ušetrenie financií. Dostal som sa aj k samotnému autorovi vo švajčiarsku, kde sme cestou prespali. Isteže, prebehla doba a akosi som sa dostal aj k pozretiu knižky, či pred chvíľou fotogalérie. Uchvátili ma tie snímky a preto ak si nádete kúsok času pozrite si www.alexluczy.ch. Niečo z webu o A. Luczymu:
Alexander Luczy sa narodil v roku 1939 na Slovensku (ex Ceskoslovensko) na upäti Tatier (Karpaty). Ako 15 rocny zacina s horolezectvom a s cierno-bielou fotografiou. V roku 1962 obdrzal diplom stavebneho inziniera, v roku 1968 diplom horskeho vodcu. "Po prazskej jari" (1969) opusta svoju vlast. Tajna policia ziada jeho spolupracu, co znamena udavanie jeho priatelov a partnerov z hôr. Emigruje a usadi sa vo Svajciarsku, ktoreho sa neskôr stava aj obcanom. Luczy holduje dvom vasnam, lezeniu a fotografii, v Alpach a v Jure. Stava sa tam osobnostou pritazlivou a neodmyslitelnou. Ako fotograf sa priznava k sklonu k absurdnosti, svoje fotky zostavuje z casti ktore si protirecia, ale tuto absurdnost nevysvetluje ani neobhajuje. Jeho pocetne publikacie mu priniesli vyznamne ocenenia. Jeho fotky boli medzi inym publikovane v "biblii" ciernobielej horskej fotografie "Montagne de photographe" (vydavatelstvo Contrejour v Parizi 1989) spolu zo slavnymi fotografmi ako Ansel Adams a Robert Doisneau…V nasledujucom roku obdrzal Grand prix na Svetovej sutazi horskej fotografie v Antibes (Francuzsko).
Odkaz na Facebook
|