SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 



Peter Matoš – 1968-2011

Dňa 19.8.2011 sme sa pietnym zhromaždením v Kremničke pri Banskej Bystrici rozlúčili s úspešným a dlhoročným reprezentantom Slovenska v skialpinizme.
V mene správnej rady SSA týmto vyslovujeme jeho najbližším úprimnú sústrasť.

Peter Matoš v histórii slovenského skialpinizmu zaujíma veľmi významné miesto, nakoľko dosiahol rad fantastických výsledkov doma a vo svete. Bol niekoľkonásobný Majster Slovenska ale snáď jeho najväčším úspechom bolo, že dokázal obsadiť v celkovom hodnotení Európskeho pohára /predchodcu dnešného Svetového pohára / jeden rok fantastické druhé a ďalší tretie miesto. Stál na stupňoch víťazov okrem Slovenska v Taliansku, Španielsku, Švajčiarsku, Andorre alebo vo Francúzsku. Štartoval mnoho krát na Pierra Mente vo Francúzsku, čo je snáď najhodnotnejšie viacdňové skialpinistické podujatie sveta. Aj tu sa nestratili jeho výkony a dokázal v celkovom hodnotení skončiť najlepšie na piatom mieste a v jednotlivých etapách prísť aj medzi víťaznou trojicou.

Jeho vášňou bol šport, príroda a okrem skialpinizmu aj dlhoročná práca v horskej službe. Toto bolo niečo, prečo dokázal žiť, co miloval a čomu venoval všetok svoj čas a úsilie. Po skončení svojej najaktívnejšej pretekovej kariéry sa oženil a mal dve deti. V posledných rokoch svojho života zmenil miesto pobytu a prácu, čím nám tak trochu odišiel z hôr a stretávali sme sa s ním už len veľmi sporadicky. To čo dokázal a aký zanechal odkaz v spomienkach rodiny, priateľov, známych alebo športovej verejnosti si uvedomujeme vlastne až dnes, keď sa jeho životná púť už neudržatelne uzatvorila.

Česť jeho pamiatke.


SR SSA


Dovolím si týmto doplniť ešte pár osobných viet a spomienok na Petra Matoša. Aj preto, lebo mladší pretekári ho vôbec nepoznali, nech vedia, že tu bol pretekár, ktorý dokázal veľmi veľa alebo ho pripomenúť, tým ktorí ho poznali.

S Petrom sme totiž na tri roky vytvorili úspešnú reprezentačnú dvojicu v skialpinizme a teda trávili sme spolu veľa času pri tréningu, pretekoch či cestovaní po celej Európe. To sme si navzájom povedali mnohé veci, osobné, pracovné, vyslovili túžby a životné ciele. Z môjho pohľadu, keď to dnes hodnotím, tak sa domnievam, že to boli asi Petrove najúspešnejšie roky v jeho živote. Mal vynikajúce športové výsledky, prácu, kde sa cítil úplne skvele, žil v nádhernom horskom prostredí Nízkych Tatier v Jasnej. Bol som svedkom ako si hľadal svoju dlhoročnú lásku a mnoho vecí sa mu vtedy podarilo. Naše športové cesty sa po troch rokoch rozišli. Ale vždy keď sme sa s Petrom stretli, porozprávali sme sa ako sa kto má a čo zamýšla. Petra trochu mrzelo, že prepásol šancu dlhšie pokračovať v špickovom pretekaní, nakoľko ako sám priznal, nevedel už dat športu viac ako potrebných „100%“ úsilia. Ale stále si vedel nájsť aj športové ciele na iných druhoch podujatí. Ešte pred nejakými piatimi – šiestimi rokmi sme spolu trávili v Jasnej Silvestra. Spomínali na staré „zlaté“ časy. Dodnes sme sa napríklad nevedeli stotožniť s výsledkom jedných pretekov EP v Andorre, ked nás dali na druhé miesto v cieli a pri pozeraní na video po pár týždňoch sme celé roky presvedčení, že sme vyhrali. Tento výsledok by ale znamenal, že Peter by sa mohol popýšit aj absolútnym víťazstvom v celkovom hodnotení EP. „Nevadí“ hovorili sme si obaja, však na budúci rok to aj tak všetkým ukážeme. Bolo z toho ale len 3 miesto celkove. Takže takého cieľa sa Peter už nedočkal. Jeden z ďalších športových bolo vyhrať na Pierra Mente famóznu kráľovskú etapu na Grand Mont, kde je niekoľko tisíc divákov. To sa nepodarilo a sebakriticky sa dá povedať, že na naše postavy a skôr silovejšie výkony, to asi nebolo. Ale vždy sme sa hecovali a predstavovali aké by to bolo. „Snívali sme“. Ale aj to treba. Peter bol v priemere kondične asi o kúsok za mnou ale viem, že raz na pretekoch EP v Taliansku sme sa rútili s odstupom pár sekúnd za vedúcou legendárnou dvojicou Greco – Meraldi. / Meraldi vyhral Pierra Mentu 10x ! a Greco 6 x /. Petrovi tak „išlo“, že pálil v záverečnom zjazde dole ako odtrhnutý z reťaze a ja som už nevládal. Už som sa ale videl, že dvojicu dobehneme, keď tu bác, spadol som, vypla mi lyža a bolo po nádejách na ich skalp. Peter bol v cieli velmi smutný / často mal taký Zátopkovský výraz tváre pri pretekoch / a mrzelo ho to. Nepovedal som mu doteraz, že som už nevládal ale vtedy mal jeden ciel na dosah, ktorý nevyšiel. Slabou útechou nám bolo že naša tiež hviezdna dvojica Madaj, Trizna bola vtedy za nami nejakých 4-5 minút.

Často sme sa bavili aj o horskej službe ako zamestnávateľovi. Zazlieval veľmi niektorým kolegom, že si neuvedomovali, že kondičná príprava bola dôležitá a keď o niečo šlo, prišiel v rámci záchranky na miesto výrazne pred ostatnými. Potom už len mohol zvolať “nazdar starec, kde si tak dlho!“ či tak nejak v obmenách. Inak často som sa smial, keď dávali v telke nejakú záchranársku akciu, že Peter tam isto bude. Veru a často takto vystupoval. Bolo ho vidieť a počuť, mal takú povahu. Humorné veci, vedel narozprávať, tým jeho osobitným štýlom napr. aj na svojho lavínového psa. Pretože jedna z možností na čo sa dal použiť lavínový pes je „dať mu červený kríž na chrbát a prejsť sa popri rade na vleku, kde čakali lyžovaniu chtivé dievčatá“. Smiali sme sa veru nad takýmito perličkami.

Ale roky a doba uplynula, veľa vecí sa zmenilo. Dávno som na Petra nemyslel, občas len pri stretnutiach s Braňom, čoby jeho snáď jedným z posledným parťákov na skialp pretekoch. Ale teraz v piatok, sa mi pri jeho poslednej rozlúčke vyrojili mnohé veci, takmer zabudnuté. Hrabal som sa potom ešte doma aj v albume a našiel pár foto z týchto našich vydarených rokov. Dnes je to už len spomienka. Rozmýšľal som čo napísať. Prebehlo mi mysľou mnoho vecí ale vybral som len čosi ani neviem, či sa to hodí alebo nie. Som rád, že som ho poznal, že sme zažili spolu veľa a úspechy a nezdary patrili k tomu. Ja mu týmto ďakujem za všetko dobré čo urobil, či už pre mňa alebo svojich blízkych a známych. Ja som ho mal v mojich spomienkach takto uloženého.
Na záver môžem dnes už len povedať - „Nech odpočíva v pokoji“.


Miroslav Leitner


Pridané: 2011-08-23 07:10






Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

 

Ako vás zaujal tento článok?

Priemerné hodnotenie: 1.36

Počet hodnotení: 11

Počet komentárov ku článku : 8

Igor o 2011-08-23 14:06:08 napísal:

Pamätám si výsledky Petrove a bola radosť vidieť v zahraničí mená našich chalanov na čelných miestach.
Dík

Igor Žiak o 2011-09-05 19:16:22 napísal:

Miro, z tvojho clanku citim vase kamaratstvo zocelene spolocnym pretekarskym zivotom! Skoda, ze si ho musel pisat!

Lopuch o 2011-09-19 18:37:03 napísal:

Míro,
chtěl bych Ti nejprve poděkovat za krásný článek o skvělém člověku!

Z dovolením i já "čehůn" přidám pár slov...
S Petrem jsem se potkal v roce 1987 a strávil s ním dva dnes už krásné roky vojenské služby - na to špatné se naštěstí časem zapomíná...
Potom jsem ho příležitostně navštěvoval tam, kde byl myslím nejšťastnější, v Jasné.
Byl záchranářem tělem i duší, znal v horách každý kámen, keř, strom. Pro hory žil a kdyby se mi tam nedejbůh někdy něco stalo, chtěl bych aby to byl právě on, kdo pro mne přijde a už z dálky bude volat: "Starý, čo to tu stváraš..!"

Ta strašná zpráva mne zastihla zcela nečekaně ve chvíli, kdy jsem mu volal, že ho jedu navštívit... Do této chvíle se z toho nemohu vzpamatovat a doufám jen, že Ti v pozadí této tragedie, jsou konečně "spokojení" a usínají s vědomím "dobře vykonané práce..."
Peťo už svůj klid snad našel, i když myslím, že to nebude definityvní dokud jeho popel nebude rozprášen po Lukové..! (Tak, jak se mně kdysi, ve slabé chvilce, svěřil)

"Starý, měl jsem Tě rád a myslím na Tebe!"

Daniel "Lopuch" ZICHA, lopuchdz@atlas.cz


jitka o 2011-09-21 01:38:30 napísal:

ahoj miro!chcela by som aj ja vyjadrit par pocitov a velku vdaku tebe za to,ze si uverejnil tento clanok o petovi.nesmierne ma dojal a tesi ma,ze nie kazdemu bol tento clovek s velkym srdcom lahostajny.mala som tu cest ho poznat 4 roky a z toho 3 roky s nim zit v jeho tesnej blizkosti.viem presne co sa dialo v jeho srdci aj v hlave.boli to jeho 4 najkrajsie (ako mi vravieval),ale zaroven najbolestivejsie roky v jeho zivote.zazil par tazkych zivotnych sklamani,bohuzial aj podrazov,s ktorymi sa tazko vyrovnaval.hlavne od ludi,od ktorych by to necakal!citim voci nemu tazku krivdu,preto aspon par myslienok vkladam sem na "papier"....dohady preco sa stalo co sa stalo,su az prekvapive...mna sa nikto nepytal! skoda,ze som ho nemohla zazit aj v tychto stastnych sportovych chvilach vítazstiev aj prehier.rada by som ich s nim zdielala.miloval sport,hory a nekonecne svoje "stratene"deti! "velmi mi chybas peto,budes navzdy moj modrooky pampusik...lubila som ta uprimne az do konca" (tvoja)jitka

Mato o 2011-10-26 21:51:53 napísal:

Peto, nikdy na Teba nazabudnem! Bud stale somnou! Dakujem.

Marcel - Beskydy o 2011-10-27 21:57:26 napísal:

..nechtěl jsem tomu uvěřit..Peťo,měj se tam nahoře,nezapomenu a nejen na chvíle kdy jsme závodili..

kezan o 2011-12-03 21:19:23 napísal:

Poznala som Peťa a dúfam, že tam hore nájde svoj kľud. Čo sa vlastne stalo, že tak mladý človek musel odísť?

Milka o 2012-11-12 09:57:27 napísal:

V juli 2004 som v lese nad Jasnou kvôli embólii stratila manzela. Nemohli sme mat deti, bol pre mna vsetkym. V tazkych chvilach vraj clovek stretava anjelov. Vdaka Petrovi a jeho manzelke som tomu uverila. Postarali sa o mna, odviezli ma na chatu, vybavili zaležitosti s mojou rodinou, poskytli slova utechy, vo vsetkom pomohli. A nielen vtedy.Utesujuce SMS prisli aj neskôr, ked som uz bola doma a kazdy rok na vyrocie od Petra telefonat s otazkou, ako sa mam. V roku 2008 sme spolu s druhym manzelom boli v Jasnej Petra a Jitku navstivit. Asi vtedy videl, ze uz som v pohode, tak sa viac neozval.V marci 2010 sa nám narodil syncek, posielala som mu SMS, ale asi zmenil cislo. V auguste 2011 som sa ho pokusala vypatrat pre akysi zly pocit, ale zistila som len, ze v Jasneu uz nie je. Cosi ma nutilo modlit sa aj za neho a teraz uz viem... V sobotu som hladala, ci sa o nom nieco nedozviem - a nasla som toto.Je mi tak smutno, akoby odisiel niekto blizky. Urcite nasiel svoj domov medzi anjelmi, ved uz tu bol jednym z nich. Len tu bude velmi chybat jeho ludskost a dobrota, ktorymi robil zivot ludi, ktorych stretol, krajsim a znesitelnym. V auguste 2011 som otehotnela s dcerkou. Teraz ma pol roka. Ked raz budem nasim detom rozpravat o anjeloch, budem im rozpravat aj o nom. Som Panu Bohu vdacna, ze som mohla stretnut takeho cloveka. Nieco mu dlhujem: Blanka, pochopila som a vysvetlil mi to na vystiznom priklade z mojho zivota - mal Vas rad a nadovsetko deti, iba bol dost a krasne citlivy a preto tazko niesol sklamanie. Pozdravujem Vas a dakujem. Jitka, videla som, aky bol s Vami stastny a som Vam ako clovek, ktoremu pomohol, vdacna za to, ze zil a odisiel s pocitom, ze je milovany. Nehnevajte sa, prosim, ze mi to tak trvalo. Ja sa mu uz mozem odvdacit iba modlitbou. Neviem, kolkych ludi ten stastny horsky zachranar zachranil, ale mna urcite. Peter, dakujem, nikdy nezabudnem. Milka


Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.1913 sec