SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 



Skialpinisti, "všetci spolu... proti sebe"

Názov, ktorým talian Luca Salini použil vo svojom článku je priam symbolický a ideálny do dnešnej doby, kedy pretekový skialpinizmus vytrvalo hľadá svoje tvár a miesto na športovom poli slávy. Jeho článok je umiestnený nižšie ale ešte skôr pár slov k rovnakému problému.

Slovensko ako jedna z mála krajín mala vždy v rámci určitých periód ambície medzi pretekovými skialpinistami niečo dokázať. Svetové podujatia na slovenských horách už majú viaceré opakovania, dokonca aj európsky šampionát, hovoria tomu aj úspešné výsledky reprezentantov na podujatiach vo svete.
Ale základná otázka zostáva – ako ďalej na Slovensku, ako ďalej vo svete a tiež chceme vôbec vidieť skialpinizmus na olympiáde?
Myšlienka z úvodu - všetci spolu .... proti sebe – je úplne presná diagnóza na Slovensku. Na jednej strane všetci chceme skialpinizmus vyzdvihnúť ďalej na vyššiu úroveň, na strane druhej ak niekto niečo robí, sem tam položíme polienko, však nech to nemajú také ľahké. A pritom ide naozaj len o jednu vec. Priam milujeme voľnosť čo skialpinizmus ponúka ale nevieme to podať ďalej a zapáliť ďalších, nevieme sa hlavne spojiť v jeden prúd a prekonať cestou prekážky. Je jasné, že každý má nejaký názor ale diskutovať radšej nebudeme, hádzanie polienok je aj tak národný šport , tak prečo to nevyužiť. Možno sme odsúdení na to, že sa vždy musia objaviť osobnosti, ktoré tvrdohlavo idú svojou cestou a budú pretekať alebo organizovať aj napriek tomu, že sa dožijú len spomínaných polienok vo svojej ceste. Raz ich to ale prestane baviť a tak sa začína skoro odznovu. V SSA sa mnoho vecí za posledné roky rozbehlo ale je škoda, že nie je už kontinuita vedenia a pokračovanie sa posúva. Zvolení členovia SSA vlastne začínajú nanovo, čo vôbec nie je na závidenie ale zase na niečom už ale stavať môžu, treba im dať dôveru a hlavne pomôcť. Obligátnych 100 dní novým „šéfom“ už asi prešlo, takže vôbec nie je potešujúce, že je veľa otázok, čo nie sú zodpovedané. Napr. taký kalendár podujatí, aké typy pretekov sa budú podporovať, motivácia na členstvo v SSA, čo s reprezentantmi, zmluvy s nimi, bude nejaké testovanie a výber, ako to vyzerá so spoluprácou s klubmi, čo s nepretekármi, ktorí sú vlastne naša základňa, propagácia, informovanosť a pod. Priebežne viem, že kalendár by mal už uzrieť svetlo sveta za pár hodín, preukazy by mali mať už nejaký grafický návrh a postupne sa to snáď všetko podarí. Zase ale úzkej skupine ľudí vlastne ešte užšej ako predtým. Potom si už len budem klásť jednu otázku – dokedy to zase ten jeden človek / resp. skromne dvaja - traja aby sa nenahnevali/ vydržia – rok, dva? – kým nepribudne koľko polienok? Spomínam si na Valné zhromaždenie, kde takmer všetci svorne prikyvovali ako budú pomáhať. Takže akým smerom vlastne ideme? Vyzývam týmto všetkých aby naozaj pouvažovali, odhodili svoju zaujatosť či zákulisnú kritiku a zapojili sa aspoň návrhmi a nápadmi, keď už nie ozajstnou organizačnou prácou. Aby podobne ako písal Luca Salini, trochu pomohli nájsť odpoveď na otázku napr. aké chceme doma preteky – zaujímavé pre divákov a sponzorov, pre pretekárov či dať napr. aj návod ako majú vyzerať zápolenia na olympiáde a teda zaujímavé pre všetky skupiny. /niekedy by organizátori povinne mali vyjsť zo svojej doliny a chodiť hodnotiť, učiť sa ale aj kritizovať inde – preto aj napr. myšlienku rozhodcov či technických delegátov na striedačku po podujatiach treba dotiahnuť./ Na druhej strane mi pripadá vyslovene „choré“ prosiť organizátorov podujatí aby urobili Slovenský pohár, namiesto toho aby sa medzi sebou bili o toto právo. Samozrejme za nejakú odmenu a pri nejakých jasných podmienkach, pretože na to napr. peniaze musia jednoducho byť ako úplne prvé a tie peniaze nakoniec aj budú na účte, keď ich bude reálne treba. Nejde samozrejme len o dotáciu ale aj o čosi viac a to o spoluprácu, tímové zápolenia a športový duch, propagáciu a visačku vyššej kvality.
V ďalšom bode trochu ľutujem reprezentantov, pretože teraz už naozaj nevedia ako s nimi bude ale trénovať sa musí celý rok, pár dní s podmienkami nestačí. Takže sa vraciam na úvod, prežijú zase len tí najsilnejší čo si idú tvrdohlavo svojou cestou. Je to ale takto dobré, ako ďalej, ako získať a zapojiť verejnosť ? atď, atď – jednoducho kopec otázok. Pripadá mi to ako keby sme mali kompas Jacka Spearova, len nevieme, kde vlastne chceme ísť. Ale už nejdem do toho veľa hovoriť, to si odložím na inakedy, tiež asi treba pár strán a radšej si prečítajte ako zmýšľa Luca Salini:


Voľný preklad článku zverejneného na www.skimo.org :

Skialpinisti, všetci spolu... proti sebe, - Luca Salini


Každý rok si kladieme rovnakú otázku - čo nové sa v skialpinizme deje? Kde všade sú závody? Aká je atmosféra? S čím novým prišli výrobcovia? Túto sezónu otázky ostávajú stále rovnaké. Pre všetky možné odpovede, jedna z nich je ale určite jedna pravdivá: Skialpinizmus sa neuberá správnym smerom. Takáto odpoveď je skoncentrovaná vo všetkom, alebo takmer vo všetkom, počnúc národnými federáciami a následne aj medzinárodnou federáciou.

Názorové boje v rôznych regiónoch v Španielsku, boj medzi CAF a FFME vo Francúzsku, mierne archaické videnie vo Švajčiarsku, nehybnosť FISI v Taliansku, nezáujem silného DAVu v Nemecku, malá pozícia skialpinizmu v Rakúsku, ako najvyššiu veľmoc v alpskom lyžovaní, je to len niekoľko príkladov, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, prečo sa skialpinizmus nerozvíja vo väčšine pozitívne a efektívnym spôsobom.

Takže čo je motiváciou pre dobrovoľníkov na podporu tohto športu medzi mládežou? Čo tlačí športovcov do dlhej a ťažkej tréningovej práce? Čo je motivácia mnohých dobrovoľníkov zorganizovať krásne preteky? Ak chcete odpovedať na tieto otázky správne, potrebovali by sme vždy niekoľko strán, ktoré nemáme, takže sa budem snažiť odpovedať veľmi výstižne.

Medzinárodná federácia zaviedla niektoré klasické preteky do Svetového pohára. Táto voľba bola témou mnohých diskusií, a to predovšetkým v rámci národných federácii, športovcov a realizačných tímov. Zámerom bolo vytvorenie silného Svetového pohára s podporou "veľkých klasických pretekov". Veľmi rýchlo sme videli, že to bol zlý krok. Spočiatku bolo zasielaných veľa žiadostí zo strany klasických pretekov aby boli súčasťou Svetového pohára, ale odvtedy sa to zmenilo. Napríklad Trofeo Mezzalama sa výrazne tlačil do Svetového pohára, ale následne sa rýchlo vrátil o krok späť. Ďalšia chyba bolo zaradenie tímových nočných pretekov na lyžiarskych svahoch - Sellaronda. Tento závod bol dokonca úplne zrušený, čo muselo sklamať športovcov, že keď sa viac ako po 1000 km dostanete do Arabby ale musíte sa vrátiť domov s prázdnou. Predpisy stanovujú, že každé podujatie má ponúknuť aspoň dve alternatívne trasy. Musíme sa teda spýtať, kto schválil kalendár minulého roka, a prečo sa nežiadali záruky?

Túto sezónu sa chyby budú nevyhnutne opakovať. Zahrnutie dvoch nových talianskych pretekov do svetového pohára povedie k určitým problémom. Medzinárodné predpisy stanovujú, že závod je potrebné analyzovať v predchádzajúcich sezónach aby mohol kandidovať na svetový pohár. Myslím, že žiadny zo zmienených dvoch závodov, kde bude svetový pohár, nebol ani v talianskom pohári, ani sa tam nekonali talianske majstrovstvá. Ako bude možné odstraňovať chyby pri neskúsených a mladých organizáciách, ktoré by mali byť organizačne na najvyššej úrovni?

Rovnaký príbeh je pri záverečnom pretekoch Svetového pohára. The Patrouille des Glacieres je organizovaný závod švajčiarskej armády a je veľmi krásny a pravdivo prezentuje klasický skialpinizmus . Už však nezodpovedá moderným požiadavkám pre preteky Svetového pohára: štart o polnoci alebo neskôr, tímy po 3 (ďalšia chyba) a pritom ISMF si myslí, že moderné závody musia byť individuálne. Tisíce ľudí štartuje ešte pred začiatkom najlepších pretekárov, čo vedie k ťažkostiam pri predbiehaní a tiež je tu riziko zlého počasia, ktoré by mohli narušiť záverečné slávnostné odovzdávanie cien a konečných hodnotení - sú to ďalšie problémy, ktoré vznikajú. Možno, že finálový závod by mal byť jeden z najbezpečnejších?

Končím s úvahou o medzinárodnej úrovni s hrôzou, že absentuje skutočná technická komisia, ktorá by podávala skutočné návrhy a riešenia na moje vyššie uvedené problémy. Je najmenej nahradiť niektorú z preferovaných firiem v rámci „Pool“, čo môže byť veľmi užitočné, ale nie riadiť tento šport v závislosti na ekonomických záujmoch skupín.

Písal som krátko o problémoch z rôznych krajín a teraz sa vrátim k jednotlivým krajinám podrobnejšie. Povedal som, že Španielsko je nútené riadiť "Katalánsky" národný tím bez možnosti zaradiť iné regióny. Bascland, napríklad, má veľmi solídne organizované preteky ako Altitoy a priláka stovky vášnivých ľudí. Tam je Basco federácia, ale moc zostane v Barcelone, ktorá stratila veľkú organizačnú príležitosť do tej miery, že od roku 2004, Španielsko je takmer vonku zo Svetového pohára.

Švajčiarsko má aj svoje geografické hranice. Súťažný skialpinizmus je len vo Valais. Všetko sa točí okolo tohto kantónu: národný tím, preteky, športovci. Závody priťahujú stovky ľudí, hlavne "populárne" aj najlepších pretekárov. Rovnako tak, veľmi často, lepší pretekár musí bojovať, aby si vybojoval dobrú východiskovú pozíciu a musí predbehnúť veľa "amatérov". Švajčiarske závody na veľmi vysokej úrovni síce existujú, ale ceny a mediálne vplyvy sú stále veľmi nízke.

V Taliansku to kypí. Top športovcom, čo sú vždy medzi najlepšími a veľa mladým pretekárom sa len sľubujú dobré preteky a zaujímavé ceny. To všetko je riadené z neexistujúcej federácie, ktorá dáva málo peňazí pre športovcov z národného tímu. Zároveň sa "stratilo" € 200.000 z licencií, a poplatkov platených skialpinistami. Vedenie národného kalendára a predpisy sú len tak ponechané. Všetko je to možné v závislosti na neexistujúcej technickej komisie, ktorá predstiera, že riadi 80 závodov a viac ako 1000 licencií s dvomi ročnými stretnutiami. FISI má šťastie, že kluby usilovne pracujú s kompetentnými ľuďmi a usporadúvajú skvelé preteky a stále sa objavujú noví vrcholoví športovci, s vlastnosťami, ktoré sa blížia pri skialpinizme lyžiarskemu bežeckému lyžovaniu či biatlonu. Hlavná pozornosť je venovaná iba tomu, kto plne neladí s ostatnými a ktorý je považovaný za "anarchistického športovca".

V Nemecku je starostlivosť o skialpinizmus takmer nulová. Veľmi silný DAV opustilo vedenie národného tímu a je len na "formálnej" úrovni. Neexistujú takmer žiadne národné preteky a nikdy tam neboli medzinárodné preteky. Nemecko však má najväčšie počty skialpinistov (turistov) na svete.

V dnešnej dobe, ktorá vládne v skialpinizme sa pýtam sám seba, či je vhodné pokračovať v práci na prilákanie mladých športovcov k tomuto športu. Pred niekoľkými dňami, na prezentácii skialpinistickej sezóny v Alta Valtellina, som zdôraznil, že cieľom rozvoja skialpinizmu je vedieť, ako si užiť a žiť v horách, pretože je to súčasť alpskej kultúry. Čo iného môžem povedať? Niektorí ľudia však možno dúfajú v olympiádu?

Luca Salini

Luca salini: Zúčastnil sa viacerých skialpinistických . V roku 1999 vytvoril Sci Club Sondalo mládeže s Adriano Greco. Jeho "chlapci" vyhrali už na prvých majstrovstvá sveta v Serre Chevalier. Sú to Guido Giacomelli, Matteo Pedergnana, Daveide Spini, Marco Maiori. Neskôr bol zodpovedný pre FISI vo výbore v Lombardsku pod vedením Camillo Onesti.
Od roku 2000 bol predsedom OC z Alta Valtellina Race Ski a Orles Cevedale Sky Race, skyrunningový závod. Dnes nechal všetky svoje úradné povinnosti. Pomáha Davide Canclini a Luca Dei Cas s mladým športovcami zo Ski klubu Alta Valtellina. Je majiteľom firmy Crazy Idea.


Pre úplnosť dodávam, že sa ozvali zástupcovia DAVu – nakoľko boli kritizovaní. Je potešiteľné, že DAV sa rozhodol z dvoch alternatív na možnosti väčšieho rozvoja a podpory skialpinizmu a taktiež sa plne venujú mládeži. DAV organizuje napr. aj súťaže mladých v rámci medzinárodného programu v januári 2010 / v roku 2008 sa podobné podujatie uskutočnilo na Štrbskom Plese / a hlavne mladým pretekárom venujú veľké úsilie.

To je asi všetko. Bolo povedané mnoho. Čo platí vo svete bohužiaľ platí aj pre nás, hoci by malo platiť – spojme sa pre skialpinizmus. Škoda – je to zatiaľ utópia

Miroslav Leitner



Pridané: 2009-11-24 17:10


Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

 

Ako vás zaujal tento článok?

Priemerné hodnotenie: 2.5

Počet hodnotení: 4

Počet komentárov ku článku : 0

Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0365 sec