SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 

Sústredenie skialpinistov na snehu
Tignes – 1.–10.12.2006

Tento termín a čas už má svoje historické súvislosti, keď si povieme otázku - prečo cestujú skialpinisti tak ďaleko, až do Francúzska. Však ľadovce sú aj bližšie. Tento nápad kedysi dávno skrsol u mňa, keď som si čítal výborný český časopis o lyžovaní. Dnes už neviem či to bol Snow, Ski alebo ako sa to volalo. Ale upútal ma článok o tom, že pri normálnom lyžovaní treba ráno vstať, voziť sa na lanovke hore a dole ale stále na nejakú ďalšiu a ďalšiu lanovku. Potom hop, treba si niekedy po obede začať kontrolovať čas aby sa stihlo vrátiť načas lanovkami späť. A keď k tomu pribudla informácia, že je to najvyššie stredisko v Európe, nič viac mi nebolo treba.

A tak sme začali vždy začiatkom decembra chodiť na takých 6 až 7 dní na sústredenie. Val Thorens, súčasť 3 Vallé / Courchevel, Meribel, Val Thorens / poskytovalo vynikajúce základy na snehu. Vysoká nadmorská výška a upravené zjazdovky, kde ešte nepúšťajú turistov a boli prakticky len pre nás, neexistujúce turnikety – tak nič viac nebolo treba. Trénovať sa dalo kedy sme chceli, stačilo vyjsť pred ubytovanie, zapnúť lyže a ide sa. Trochu trápilo len cestovanie, však je to nejakých 1650 km. Takže či už svojho času s P. Matošom, neskôr s P. Svätojánskym či kolegami z oddielu u nás – Drahom, Rišom, Ivanom, Paľom a pod., občas sme zavolali aj rodiny, sa tak toto miesto stalo už pomaly domovom.

Tak tomu malo byť aj tohto roku. A pribudli aj iné záujmy a k tomu sme trochu s Katkou, ako prezidentkou SSA, chceli viac prispieť pre tvorbu kolektívu, zlepšenie výkonosti a aj poznaniu. Však aj takýto tréning má svoje zákonitosti. Ale to až neskôr.

Takže plán na tento december znel – ideme do Val Thorens trénovať. Ono je to pekné, nazbieralo sa až 16 pretekárov / + 3 naše nepretekárky, čo nepočítam ale dopraviť sa museli /, k tomu ešte aj spoločný pobyt s čechmi a tých bolo 9, hoci boli nezávislí. A k tomu odbúrať dlhé cestovanie – padla tak voľba – poďme lietadlom. A ešte k tomu zvyčajný turnus od soboty do soboty totálne narušiť – začať piatkom a ukončiť nedeľou. Príliš veľa rébusov. A pridal sa aj jeden dosť podstatný – v Európe nebol sneh. A tak sme len ťažko na internete pozerali kamery ako to s tým snehom bude a aké sú možnosti. Dni pribúdali a stále nič – nepadá a nepadá. A keď aj napadol, hneď sa roztopil.

Nakoniec padla asi 10 dní pred odchodom iná voľba – zmena plánu a miesta na Tignes, kde je prakticky jediný ľadovec vo Francúzsku, kde sa lyžuje aj v lete / okrem výnimiek ako aj tohto roku /. Zjazdovka nahor sa z kamery zdala schodná, hoci navôkol bola len krásna zelená tráva. A tak Zuzana sa trápila s možnosťami na ubytko. Telefonátov a mailov padlo množstvo, nebolo to však ono a stále sme chceli niečo vhodnejšie. Cestou ešte volala, že nám predali apartmány s kuchyňou aj tie, ktoré sme si rezervovali, nakoľko sme nezaplatili. Celkom šokujúca info, hlavne vtedy ak cestujete na letisko a skupina s autom plná lyží a jedla už cestuje aspoň 15 hodín.

Nakoniec to ale zázračne dopadlo vynikajúco. Len sa treba baviť asi na mieste. Našťastie Igor vedel francúzsky, šťastím oslovil tú ktorá chcela pomôcť a tak všetko dobre dopadá. Vykladá sa materiál do jedného aparmánu, aby mohol mikrobus, ktorý poskytol nezištne pre nás Slovenský paraolympijsky výbor ešte zájsť na letisko pre tých čo letia. K tomu sme ešte aj tak museli požičať jedno menšie. Stihlo sa to ako sa dalo, síce prišli sme už dosť po polnoci do postele ale dalo sa spať a ráno sme sa nemuseli nikde náhliť. To bolo super.

Mňa síce už ráno naháňali česi, ktorí práve došli s info a tak ich potom s Igorom nasmerujeme. Poobede prvá prechádzka. Pomaly, pomaly, pomaličky. Veľmi sa nám ani nechcelo. Snehu poskromne, ešte šťastie že nejaký ten chýbajúci meter snehu nám nevadí. Však uvidíte postupne na foto ako sa to všetko menilo. Braňo, ten si zobral ešte aj psa a tak nám robí strážcu.

Prvé dva dni bol plán, len mierne sa hýbať na lyžiach a zvykať si na výšku. A tak to aj vyzeralo. Len sme sa tak motkali ale zbierali sily. K tomu samozrejme bolo treba jesť a tak o jedlo sa u chlapcov staral hlavný šéfkuchár Miro Čáni, u „drobcov či ostatných“ prevažne Katka. Nebývali sme úplne spolu, takých niekoľko desiatok metrov v rôznych budovách po 8 + 7 + 4 a tak sme postupne presúvali jedlo podľa chuti a času od „hlavného skladu“ u chlapcov. Večer sme si vždy dali poradu a tak bežali dni za sebou. Aj naše vystúpané metre. Počasie síce stále premenlivé – občas slnko a neskôr aj smeženie s celkom slušným vetrom. Ešte šťastie, že zima veľmi nebola.

Stihli nás 2 vlny sneženia a už po prvej sa výrazne zlepšili podmienky a aj na ľadovec sme už chodili aj inou cestou. Už to bolo tak ako sme chceli, len druhá vlna sneženia mala skončiť skôr. V nedeľu ked sme odchádzali nás čakala modrá obloha a všetko nádherne zasnežené. A k tomu dobrá predpoveď. Nuž čo, trochu sa treba aj otužovať a aspoň sme sa veľmi nespálili od slnka. Cesta domov – zase cestovanie.

Posledná skupina išla z Tignes tesne po 14 hod a v Bystrici bola po 23,15 hod. Celkom rýchlo. Nie všetci ale išli takto ale všetko sa nedá. Zatiaľ súkromné lietadlo nemáme na linke Sliač – Val d´ Isére. Teraz treba trochu oddychu, relaxu, poobzerať sa v realite a pokračovať v tréningovom úsilí.

Iste, že doma sa nedá chodiť denne 4 či 5 hodín, kde sa zachce, čo je dané podmienkami. Len prečo ten sneh nepadá. Asi sme neposlali na správnu adresu objednávku. Dajme sa prekvapiť.

Teší nás, že všetko dobre dopadlo a zase sme o niečo skúsenejší. Takže asi aj nabudúce – takých 20 ľudí sa iste nájde. Tentokrát to boli Miro a Pavel, Braňo, Jaro, Igor, Rišo, Vilo, Jakub, Vierka, Lucia, Eva, Danka, Katka, Maťo, Beňo, Miro a Korky - Braňov pes.

Deň po ceste z domu snívajúc ešte o Tignes spred pár hodín.

Ďakujeme všetkým tým čo pomohli realizovať takýto zámer a venovali tomu čas a energiu.


Miro Leitner



Pridané: 2006-12-12 21:00


 

Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

Počet komentárov ku článku : 0

Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0327 sec