|
Prišla zima, napadol sneh, cesty sa skomplikovali. A - ešte mnohí sa tešia na zimu a snívajú
o prechádzke na lyžach hore alebo dole. Však taký prašan po kolená, modrá obloha, slnko,.....
Tak to zatiaľ len môžeme snívať.
Teraz počas víkendu to nebolo veľmi ideálne. Napriek tomu sme sa na sústredení stretli mnohí,
v rekordnom počte. Zraz bol vo štvrtok večer na Chate Berg v Mýte pod Ďumbierom / www.berg.sk /.
Akosi sa rýchlo ochladilo ale prebehnúť vedľa do hotela Mýto nebol problém. A .... hrali sme squash.
Ideálne na dynamický pohyb všetkými smermi.
V piatok ráno presvitalo slnko čo sme privítali rozcvičkou
na čerstvom vzduchu. Potom nasledovala prvá fáza a to beh v teréne. Na kopcoch zúril vietor a sneh
ale táto južná strana bola celkom príjemná. Bežali sme po trávičke hore a dole, hore a dole. To stále
pekne dookola. Dve hodinky ubehli niekomu rýchlo, niekomu veľmi pomaly. Prevýšenie -
takých 700 až 900 m - podľa veku a trate. Po obede sme dali tentokrát ďalšiu výnimočnosť - telocvičňu.
Iste sme nevynechali aktrobaciu. Výkony tak ako predtým, neboli veľmi blízke k desiatke - hranici snov,
ale čo sa dá robiť, keď sme skialpinisti. Nikomu sa ani po saltách nič nestalo, čo je dobre, len potom
niektorých boleli krky. Žeby z kotúľov dozadu? Ale prejde ich to, možno budú aj ohybnejší.
Samozrejme sme nezabudli na rôzne štarty z polôh či iné behy na rôzne dlžky. Ešte sme si aj navzájom
zasúťažili. Hry sme taktiež nemohli vynechať - takže basket a florbal.
Sobota - počasie opäť podobné - na hrebeň nebolo zase vidieť. Rozcvička bola veselá, na ďalšom behu
už to bolo inak. Ale všetci to super zvládli a hlavne nik sa nestratil, lebo to už bolo aj dosť veľa
v lese. Odniesol si to len jeden členok, ale asi sa zahojí rýchlo. Poobede sme si dali prehliadku
štýlov chôdze s palicami do kopca na video - už pekne celkom snežilo a ruka potvora skoro zamrzla
na tlačítku. Potom sme sa aj pousmiali na našich prevedeniach či komentároch. Pár skokov sme tiež
pridali, však dynamiku nám treba. Večer by bol ale dlhý, však tma je už dosť skoro a tak sme opäť išli
pohrať squash. Už sme mali poniektorí toho aj dosť. Večer sme ešte sedeli a aj vyberali farby na
nové kombinézy.
Ale ráno prišlo opäť, tentokrát s odmäkom. Čo robiť? Hore na hrebeni stále hmla, snehu bolo ešte kúsok
a tak sme zobrali palice, išli sa trochu prevetrať v okolí. Nech si na tie palice zvykáme. Celkom
to išlo ale pridali sme zopár rýchlych výbehov rôznej dĺžky. Super tréning, tepy si lietali hore a dole
ako keby sa zbláznili. My sme sa však nezbláznili, bolo nám fajn - no jasné až po tréningu. Tak veru
musel prísť koniec.
Zmenili sme miesto na obed a skočili k Čikovi na chatu Jarabatá v Jarabej na vynikajúce
halušky / www.jarabata.szm.sk - tu má SSA aj zľavu či už na strave alebo ubytovaní /. No a potom už
len sme sa rozpŕchli domov. Starší aj mladší, z ďaleka i z blízka. Musím povedať, že všetci sa veľmi
snažili a že sa tešia na lyže vôbec nepochybujem. Dôležité však bolo, že sme sa tu stretli viacerí
a mnohí takí, čo sú vekom naozaj mladí. Ďalšia generácia sa predsa len tvorí čo je paráda. Snaživí
s veľmi dobrými predpokladmi. Už sa teším ked trochu vyrastú a budú na MS alebo na ME. A tak začnem
od tých najmenších čo sa snažili niečo získať - Martin Krystáli, Stano Plško, Lenka Plšková, Pavol Biel,
Matej Pisarčík, Beňo Leitner, Miša Izakovičová. No a potom "starší" harcovníci Sliačan, Husár, Pastoreková,
Findurová, Lackovičová, Smoleňová, Lopušný, Gebura či Jano Kovár. No a my trochu starší - Kacina / so
svojou polovičkou /, Katka Belicová a ja. Čakajú nás všetkých nové výzvy a tak ako sa bude dať, tak sa
stretneme čím skôr už na snehu aby sme si preverili aj úroveň pripravenosti už aj zo skialpu. V decembri
čaká mladých do ročníka 1988 medzinárodné podujatie a tak si všetkých treba overiť. Dúfajme že bude príroda
štedrá vo výške snehu, podobne aj k slovenským pretekárom na výsledky a priaznivcom horského lyžovania
na veľa chuti a radosti z pohybu.
Najbližšie sústredenie je vo francúzskom Val Thorens vo výške 2300 m začiatkom decembra.
Ahojte všetci
Miro Leitner
|
