|
Prišiel, videl a zvíťazil. A k tomu v novom neuveriteľnom rekorde.
Mountain man Guido Giacomelli - víťaz pretekov Mountain Attack - Saalbach - Rakúsko + majster sveta
a víťaz Svetového pohára, rozhovor preložený z Mountain Attack žurnálu pre pretekárov a zájemcov
pre rok 2007, bližšie info www.mountain-attack.at
Na konci prekladu Vám Miro Leitner priblíži svoje dojmy z týchto pretekov a aj o čom to je
z iného pohľadu.
Preklad článku:
Ako si začal so skialpinizmom?
Žijem v talianskych horách a milujem pobyt v nich. Je to pre mňa teda prirodzený dôsledok robiť
športy práve v horách. Pred mnohými rokmi som sa venoval bežeckému lyžovaniu. Moj otec Ugo Gacomelli,
ktorý bol členom talianskej expedície na K2, mi ukázal cestu k skialpinizmu a ja som sa zamiloval
okamžite. Teraz je skialpinizmus mojou vášňou a štartujem za klub Alta Valtellina.
Aký je Tvoj obľúbený letný šport, ako sa pripravuješ na zimné šampionáty a pripravoval si sa
zvlášť na Mountain Attack?
Po práci v lete trénujem hodne na horskom bicykli a veľa behám. Viac preferujem beh. Minulé leto
som sa zúčastnil niekoľkých sky pretekov s celkom dobrým výsledkom “ beh do vrchu s prevýšením často
cez 1000 m -pozn. prekladateľa“. Moja zimná príprava začína v decembri po práci a pracujem fakt veľa.
Ale potom trénujem na 100 percent čiže , 2 x denne, 7 dní v týždni. Ráno chodím na lyže a poobede behať.
Na Mountain Attack som netrénoval nejako špeciálne. Počul som dobré referencie o preteku od iných atlétov
a tak som sa prišiel presvedčiť sám a zistiť akú mám formu pred sezónou.
Aký používaš materiál?
Nemám nič špeciálne okrem čelovky. Lyže Skitrab, kombinéza Crazy Idea - / rovnako ako reprezentácia SR,
teraz aj SSA - pozn.prekladateľa /, spodné prádlo MICO /dovozca napr. pre SR KASKO-www.kasko.sk /,
lyžiarky Scarpa, prilba a plecniak CAMP, hodinky Suunto. Ostatné veci sú zo Sport Specialist, čo je
sieť športových obchodov v Taliansku.
Aké si mal dojmy z pretekov a ako si sa cítil počas pretekov?
Musím Vám povedať, že Mountain Attack je úžasný pretek. Je perfektne organizovaný a fanúškovia na mňa
urobili výborný dojem. Je to jediný pretek, kde sú fanúškovia tak blízko pretekárov. Sú na každom
výšľape a pri každom zjazde v údolí, pred cieľom povzbudzujú a sú fantastickou motiváciou pre pretekárov.
Počas preteku som sa cítil výborne, moje nohy boli dosť silné. Prvý výšľap bol tak tažký ale ostaní
okolo mňa boli veľmi rýchli a silný. Nepoznal som trate a tak som sa držal Andyho Ringhofera. Iba
posledný výšlap som šiel sám podľa svetiel tour pretekárov- / B kategória /- pretože som nepoznal cestu.
Čo očakávaš od roku 2007?
Mnoho atlétov može vyhrať pretek. V histórii preteku je mnoho víťazov, čo ukazuje ake tažké je ho vyhrať.
Moja šanca je rovnaká ako u ostatných. Myslím, že viťaz musí mať aj štastie aby napr. nestratil pás,
alebo iné problémy, alebo napr. nesmie byť zablokovaný skupinou ostatných štartujúcich.
Aké je Tvoje obľúbené miesto na relax a dovolenku?
Nemám mnoho času na dovolenku. V lete chodíme v Taliansku na pár dní k moru. Normálne relaxujem
v horách okolo Bormia, kde majú moji rodičia malú chatku. Počas dlhách zím snívam občas, že som
na tropickom ostrove a...
Talianske futbalové družstvo je Majster sveta, si fanúšik futbalu?
Som tým nadšený, bolo fascinujúce vidieť celé oslavujúce družstvo. Nie som však ozajstný fanúšik
fotbalu. Rád sledujem behy, lyžovanie, horské bicykle a iné individuálne športy, kde víťaz musí
preukázať svoju športovú osobnosť a ozajstný duch konkrétneho športu.
Ďakujeme Guido,prajeme všetko dobré a veríme, že Ťa uvidíme v Saalbachu.
Teraz pár slov od Mira Leitnera, reprezentanta Slovenska s piatimi štartami v Saalbachu.
Celé toto podujatie začalo v roku 1999. Prišla pozvánka na Horskú službu a Peter Šperka sa o tom
dozvedel. Vtedy sa uskutočnil EP vo Vysokých Tatrách a Peter chcel urobiť propagáciu. A tak sme
išli viacerí. Bol to začiatok sezóny a tak sme s napätím očakávali čo to bude. Vedeli sme , že to
asi bude ťažké, veď 3008 m prevýšenie nie je sranda ale po zjazdovkách to snáď rýchlo pôjde. Ešte
k tomu to bolo večer a tak sme nevedeli čo to spraví napr. pri jazde so svetlom takou 70-kou.
Po príchode nás doslova šokol prvý kopec. Takých "drobných pár metrov" z 1003 m do 2018 m. Ale bola
to strecha. Len tak sme hádali, či sa to vôbec dá vyjsť rovno. Neskôr sme zistili, že sa to dá ale
len pre vyvolených. Ja osobne som to nevyšiel ani raz v tom naj naj úseku a niektorí zase spadli
a viezli sa späť 50,100, 200 m / napr. aj Peter Svätojánsky /. Po prvom najstrmšom úseku je krátky
oddych a potom opäť a opäť len strmo hore, neustále na hranici možného pádu. Je to neskutočne
vysiľujúce a bol som šťastný, ked som to vyšiel hore. V súčastnosti to už prvý chodí za 42 min
a je za to špeciálna prémia. Tam je kontrola a diváci / koniec kabínky a je zadarmo/ s naozaj
búrlivou atmosférou. Krátky zjazd na pásoch a ešte opäť strmo na další vrchol. Potom je vyše 1000 m
výškovo zjazd neskutočne profilovo krásnymi zjazdovkami do údolia. Dole sa založia pásy a šups ho
opäť ďalších 1000 m. Začína postupne tma a tak od polovice si treba trochu aj svietiť. V závere
je viacej variant ako sa dostať na vrchol či zase takou riadnou strechou alebo tak trochu okľukou
ale miernejšie. Kontrola je až hore tak si ten čo to pozná môže vybrať. Ten čo nie ako napr. my
vtedy tak sme šli za svetielkami. Tu to už začína byť aj vážne z pohľadu kondície. Jesť a piť,
neurobiť chybu, dobre vidieť a šťastie - to všetko treba mať. Po zdolaní tohoto dlhého výšlapu
nasleduje zjazd fantastickou zjazdovkou. Neustále sa točí, striedajú sa mierne úseky so strmými,
úzke miesta so širokými. No jednoducho nádhera. A k tomu všade tma len čelovka. Vtedy prvý krát
sme sa smiali čo to majú za veľké lampáše na hlave mnohí vážnejší pretekári. V tomto zjazde som
to pochopil. Išiel som dole, rútil som sa ako som vedel a zrazu sa okolo mňa rozžiarilo svetlo
/ myslím si , museli zapnúť nejaký reflektor na dele napr. / ale nie bol to talian s tou zvláštnou
čelovkou. Tak to mi vtedy svitlo, že to čo máme nie je na rýchle jazdy. / Mnohí to už zistili
napr. na Štrbskom Plese pri nočných pretekoch /. Ale trochu som sa ho chytil a tak sme zbehli do
doliny. Nasledoval záver - zase okolo tých 1000 m. Už to je mierne ale neskutočne dlhé. Veľa úsekov
čo treba naozaj klzať s pásmi a na to musí mať človek energiu. Ja som tu už mal vždy dosť ale zase
napr. Sveťo sa len tu začína rozbiehať. Trochu si treba dať pozor aby sa trať nestratila a nasledovať
svetlá. Pri konci to už je husté, pretože sa tam pomiešajú z kratšej trati a ani neviem ako ďaleko
je niekto vpredu či zo zadu z hlavnej kategórie. Ešte jeden zjazd na pásoch rovno dolu značne rýchlo
a záver takých 150 m. To už je ale nadoraz, možno z posledného. Hurá už som navrchu a teraz len pecky
dole, však to ma už nikto nedobehne. Ale čoby zase ten Talian s tou čelovkou bol hore takmer ako ja.
A tak dole mu nechávam prvé miesto nech mi svieti a dole uvidíme. Ale najskôr sa to po vlnovkách
rozbehne tak okolo 70 km a potom za každým zlomom prichádzam do tmy. Je to bláznivé a nechávam ho
tak. Zbehneme do mesta, po snehu pomedzi výklady až priamo na námestie. Som štvrtý a sklamaný.
Prvý mi dal nejakých vyše 5 minút a hovorím si o rok to bude isto lepšie. Pre mňa už nebolo.
V druhom ročníku bol Sveťo druhý nie ďaleko za víťazom. Potom sa to nejak zhoršovalo, nakoľko
to začali brať všetci nejak vážne. Rakúšania to majú dokonca ako vrchol sezóny a to sa len
zažína / vždy je to druhý januárový piatok /.
Celé toto všetko píšem aj z jedného dôvodu. V tejto dobe totiž nastal určitý zlom v pretekovom
skialpinizme. Dovtedy sa pre Slovensko nosili stále vynikajúce umiestnenia u dospelých. Ale začala
éra individuálnych pretekov a zrazu sa šlo stále rýchlejšie a rýchlejšie a rýchlejšie. Nič lepšie
nedokumentuje vývoj tohto športu ako práve tu na Mountain Attack. Však posúdťe sami. Upozorňujem,
že trate sú stále rovnaké a vždy sme tipovali či sa to dá ešte zrýchliť. V hlavám boli len sekundy
a málo minút. Ale taký posun sme vôbec nečakali.
Časy víťazov od začiatku
1999 - Oprandi - 3:05:39
2000 - Meraldi - 2:59:51
2001 - Fontana - 2:57:35
2002 - Mezanotte - 2:52:01
2003 - Hornegger - 2:45:05
2004 - Ringhofer - 2:40:28
2005 - Ringhofer - 2:39:42
2006 - 1. Giacomelli- 2:27:36
2006 - 2. Ringhofer 2:28:07
2006 - 3. Hornegger 2:31:03
a napr. na 10. mieste 2:46:54
2007 - to už je mimo mojich predstáv. Už by sa to mohlo aj zastaviť, pretože to je niečo mimo
našej úrovne.
Mám rešpekt pred tými, ktorí také niečo dokážu. To však už nie je pre športovcov amatérov
a vyžaduje si to naozaj dávku talentu, podmienky a maximálnu koncentráciu na prípravu.
Áno, faktom je , že len na takýchto pretekoch sa dá zmerať ako ide pretekový skialp dopredu.
V bežnom teréne sa to tak nejaví. Vedia to len pretekári ale tých nepočúvali a nepočúvajú nadriadený
v Jamese. Aj preto vznikla SSA, lebo nám bolo jasné, že ustupujeme výrazne z pozícii a svet je
už veľmi rozbehnutý. Aj preto chceme preteky ako napr. vertikal aby sa dali porovnať časy a vývoj.
Zobudiť všetkých tak nepriamo. Však všetci čo sa presadzujú či už vo vertikale alebo na zjazdovkách
sú zaroveň aj majstri sveta či víťazi Svetového pohára v klasickom preteku / napr. Giacomelli, Blanc /.
Je to jednoducho niečo čo už nezastavíte a nám neostáva nič iné len trpezlivo pracovať na zlepšení
a dobiehať. Takže Tí, ktorým sa napr. vertikal nepozdáva, by si mohli uvedomiť aj širšiu škálu dôvodov
pre takéto podujatie.
Možno vznikne na zjazdovkách niečo podobné na Slovensku, veď 13.1.2007 budú preteky Stredoeurópskeho
a Slovenského pohára v Oščadnici a uvidíme, či to nebude zárodok slovenskej verzie Mountain Attack.
Tentokrát to dokonca koliduje aj termínovo, kalendár bol neoblomný ale pre ten ďalší rok by sme to
chceli skúsiť tak aby si viacerí záujemci to šli vyskúšať naostro. Lepšie by však bolo keby sme sa
priblížili počtom pretekárov. Máme čo robiť lebo 600 pretekárov je poriadne sústo. Zatiaľ máme skromnejší
cieľ - číslo 200 na nejakých pretekoch na Slovensku. Veríme, že sa to podarí a veríme, že k tomu
prispejete.
Ahojte všetci
K.Belicová, S.Pleskač
Foto: K.Belicová a S.Pleskač
|
|
