|
Skialpinizmus je súhrnný pojem pre všetky horolezecké aktivity, vykonávané s lyžami v horách.
Spojenie horolezeckého výstupu a lyžiarského zjazdu vytvára hodnotný športový zážitok, ktorý
prináša pocit slobody a dobrodružstva úplne každému. Akej obtiažnosti si však vybrať túru či
zjazd, alebo ohodnotiť absolvovanú túru je otázkou každého skialpinistu či extrémneho lyžiara.
Obtiažnosť skialpinistického výkonu a lyžiarskeho zjazdu je veľmi závislá na snehových a poveternostných
podmienkach. Práve podmienky (vietor, teplota, snehové podmienky, ale aj psychická a fyzická pripravenosť
lyžiara) najviac ovplyvňujú úspech či neúspech celej akcie. Pri tých najnáročnejších či najproblematickejších
zjazdoch sa mnohokrát čaká na vhodné podmienky aj niekoľko sezón. Preto je problematické vytvorenie tak
precíznej klasifikácie pre skialpinistické túry a extrémne zjady ako je klasifikácia obtiažnosti lezeckých
ciest či už tatranských alebo alpských. Každý skialpinista musí počítať s rozdielmi medzi klasifikáciou
uvedenou v sprievodcovi a skutočnou obtiažnosťou cesty, s ktorou sa stretne v teréne v danom čase. Tí, ktorí
už listovali v lyžiarskych sprievodcoch viacerých alpských krajín sa stretli s rôznymi stupnicami.
Kým v Severnej Amerike v skialpinistických sprievodcoch sa stretnete s jednotnou klasifikáciou,
v Európe je to zložitejšie. Je vytvorených niekoľko stupníc, ktoré sú používané prevažne regionálne,
najmä v alpskej oblasti a s rôznymi obmenami sa zavádzajú aj v krajinách s mladšou skialpinistickou
históriou (Slovensko, Poľsko, Slovinsko, Česko).
Príklady niekoľkých lyžiarských sprievodcov, ktoré odporúčam pre záujemcov o lyžovanie vo voľnom teréne:
Základné klasifikácie a ohodnotenie svahu vychádzajú z toho, čo lyžiar potrebuje poznať aby sa vedel
pripraviť na zjazd (sklon svahu, ďĺžka trasy, expozícia terénu). Klasifikácie však stanovujú obtiažnosť
za štandardných podmienok. Tu je teda dôležité uvedomiť si čo môžeme rozumieť pod pojmom štandardné podmienky:
- dobrá poveternostná situácia, optimálna viditeľnosť, vhodná teplota pre daný typ svahu, slabý vietor
- stabilné a normálne snehové podmienky
- dobrá psychická a fyzická kondícia
- dobrá výstroj, malý ruksak
V praxi sa totižto môžme stretnúť so situáciou vytvorenou aktuálnymi podmienkami, takže aj ľahší terén
nám môže spôsobiť väčšie problémy pri zhoršených podmienkach.
V dostupnej alpskej, sprievodcovskej literatúre sa môžete stretnúť s 3 základnými typmi klasifikácii:
1) Alpská stupnica (švajčiarsky alpský klub)
2) Traynard systém – bodová klasifikácia
3) Stupnica toponeige (francúzska stupnica)
Podľa môjho názoru je najlepší systém na hodnotenie náročnosti túry a lyžiarskeho zjazdu kombinácia
alpskej stupnice a stupnice Traynard. Alpská stupnica je založená na všeobecnom ohodnotení túry, čo
je súhrn množstva faktorov, z ktorých je asi najdôležitejšia technická náročnosť zjazdu. Týmto faktorom
sa asi väčšina z nás riadi, keď si vyberá túru na lyžovanie. Ďalej táto klasifikácia zahrňuje aj dĺžku
cesty, podiel ťažkých úsekov pri výstupe a zostupe, ale aj objektívne nebezpečenstvo ako je výskyt trhlín,
sérakov, skalných prahov a obtiažnosť celej akcie z pohľadu dostupnosti terénu (dĺžka a náročnosť prístupu).
Traynard stupnica je založená na bodovom hodnotení najstrmších a najexponovanejších úsekov v teréne, ktorý
je inak všeobecne ľahší a menej náročný. Posudzuje sa tiež pri vyššie definovaných štandardných podmienkach.
1) Alpská stupnica (švajčiarsky alpský klub)
Táto všeobecná klasifikácia preberá klasickú klasifikáciu UIAA, známu všetkým alpinistom, kde
škála tvoriaca celkovú alpinistickú klasifikáciu ide od F (ľahká) po ABO (ukrutné). Toto tu je
však klasifikácia pre lyžovanie, nie pre alpinizmus, preto terén môže byť ohodnotený stupňom D
pre lyžovanie, zatiaľ čo pre alpinizmus AD alebo PD:
|
|
|
|
|
|
Facile F
(ľahká)
|
Bežné, kopcovité terény, bez prekážok
|
Nie nebezpečné pri nekontrolovateľnom páde
|
bez úzkych miest
|
pod 28°
|
--
Peu Difficile PD (málo ťažké)
+
|
Obyčajné otvorené svahy s krátkymi strmšími miestami, rýchle zatočenie môže byť potrebné aby si sa vyhol prekážke
|
krátke strmšie úseky s miernymi prekážkami
|
úzke miesta sú krátke a nie strmé
|
okolo 30°
|
--
Assez Difficile AD (dosť ťažké)
+
|
Krátke strmšie úseky ktorým sa nedá vyhnúť, prekážky v mierne strmých terénoch, potrebná rýchla reakcia
|
Dlhšie zjazdové úseky so strmými stupňami. Nebezpečie úrazu pri pokĺznutí
|
úzke miesta sú krátke a strmé, rýchle obraty sú nevyhnutné
|
okolo 35°
|
--
Difficile D (ťažké)
+
|
Strmé svahy, mnoho prekážok vyžadujúcich dobré lyžiarske schopnosti
|
Dlhé zjazdové úseky, čiastočne medzi blokmi skál, úlomkami skál a stromami (nebezpečie smrteľného úrazu v prípade zľadovatelého snehu)
|
Dlhé a strmé úzke úseky. Krátke, rýchle obraty sú stále možné
|
okolo 40°
|
--
Tres Difficile TD (veľmi ťažké)
+
|
Všeobecne veľmi strmé terény, často s bralovými úsekmi, mnoho prekážok
|
Zjazdové úseky so strmými stupňami a bralami (smrteľne nebezpečné)
|
Dlhé a veľmi strmé kuloáre. Často je nevyhnutné otáčanie skokom a kĺzanie bokom
|
okolo 45°
|
| Extrement Difficile
ED (extrémne ťažké)
|
Extrémne strmé svahy a kuloáre, bez bezpečného miesta na zastavenie
|
Extrémne exponované
|
Dlhé a veľmi strmé kuloáre. Je nevyhnutné otáčanie skokom a kĺzanie bokom
|
okolo 50°
|
| Abominable
ABO (ukrutné)
|
Extrémne strmé steny a kuloáre, len pre expertov
|
|
Možné zlaňovanie nevyhnutné cez skalné prahy
|
55° a viac
|
Pridaním znamienka + (viac) a – (menej) sa klasifikuje medzistupeň, teda že ide o zvýšenie alebo
zníženie o pol stupňa danej hodnoty.
Expozícia predstavuje riziko, ktorému musí lyžiar čeliť vo forme prekážok pri eventuálnom páde
ako je zúženie kuloáru, skalný prah, trhlina, sérak
Pri lyžovaní strmých svahov sa expozícia mení v závislosti od snehových podmienok. Napr. už nad
400 je nebezpečenstvo pádu na zľadovatenom snehu podstatne väčšie ako v prašane.
Výsledná klasifikácia lyžiarskej túry, teda celková jej náročnosť je založená na posúdení
celkovej úrovne predpokladaných ťažkosti a ich trvania, nadmorskej výšky a dĺžky túry. Táto
klasifikácia je konečná a používa sa na vzájomne porovnanie túr. Vyššie spomenuté kritéria
sú návodom ako zaradiť túru v rámci klasifikácie, ale nie sú absolútne. Priama, nekomplikovaná
cesta v neexponovanom svahu so sklonom 450 nemusí byť nevyhnutne klasifikovaná ako TD len na
základe sklonu svahu. Ak zvyšok cesty je jednoduché, ľahké lyžovanie, môže byť spokojne klasifikovaná
ako AD+ alebo D.
Táto klasifikácia je často použitá v kombinácii s Traynard stupnicou pre kľúčové miesta zostupu.
Týmto spôsobom klasifikacia vyjadruje celkovú obtiažnost túry ako celku spolu s najobtiažnejším
zostupovým miestom.
2) Traynard stupnica (bodová klasifikácia)
Je to prehľadná, jednoduchá stupnica s len 7 stupňami, ktoré dávajú lyžiarovi dobrý prehľad o náročnosti
zjazdu. Je to jediná klasifikácia konkrétneho najťažšieho miesta zjazdu:
S1 : ľahký terén. Nie je potrebné ovládať špeciálne lyžiarske techniky. Ide napríklad o údolné
terény vedúce lesom.
S2 : široké svahy, nízka strmosť (25°), potrebná je technika ovládania lyže v šmyku a schopnosť
točiť v snehu každej kvality.
S3 : Strmosť do 35° (ekvivalent čiernych zjazdoviek). Lyžiar musí byť schopný točiť v každom
typu snehu. Veľké svahy s nízkou expozíciou. potrebná schopnosť kontrolovať lyže v oblúku.
S4 : Strmosť do 45° pri nízkej expozícii; alebo od 30° do 40° pri vysokej expozícii alebo ak
sú tam úzke pasáže. potrebná veľmi dobrá lyžiarska technika. Veľké svahy s rastúcou expozíciou,
alebo kuloáre so zúženým terénom.
S5 : svahy od 45 do 50° alebo aj strmšie ak je expozícia nižšia. možné už od 40° pri vysokej
expozícii. Potrebná perfektná technika lyžovania. Strmé steny a kuloáre.
S6 : strmosť okolo 50° pri veľkej expozícii. cez 55° ak je nízka expozícia a krátke úseky
strmej časti. Svahy s vysokou expozíciou.
S7 : Strmosť v častiach 60° alebo viac, alebo svah obsahujúci skoky cez terénne prekážky
vo veľmi strmom a exponovanom teréne.
V rôznych modifikovaných verziách sa aj pri tomto hodnotení používajú znamienka + a - na klasifikáciu
medzistupňa. Táto klasifikácia predpokladá štandardný sneh. Pojem štandardný je však diskutabilný, najmä
pri strmších svahoch. Všeobecne však platí, že za štandardné sa považujú také podmienky, ktoré dobrý lyžiar
hodnotí ako relatívne bezpečné, čo je samozrejme tiež subjektívny pocit.
Na porovnanie použitia alpskej stupnice v kombinácii s Traynard stupnicou sa hodí niekoľko alpských zjazdov
napr. z oblasti Mont Blancu:
Zlyžovanie Aiguille de Bionnassay v porovnaní s Aiguille de Argentiere je, čo sa týka všeobecnej
náročnosti túry rovnako hodnotené, ale technická náročnosť zjazdu je u Bionnassay vyššia. Naopak,
zjazd v južnej stene Grandes Jorasses má vyššie hodnotenie podľa alpskej stupnice oproti Bionnassay,
ale technická náročnosť zjazdu v najťažších úsekoch je menšia. Sedlo Col de Miage má z nich najnižšie
ohodnotenie celkovej obtiažnosti túry, keďže to toľko lyžiara nevyčerpá kým tam príde (vrátane toho,
že priamo v sedle je aj chata-bivak), ale zlyžovať z neho, môže byť v určitých úsekoch technicky rovnako
náročné ako z Grandes Jorasses či Aiguille de Argentiere.
3) Toponeige stupnica
V 90 rokoch francúzsky novinár a alpinista Volodia Shashahani publikoval niekoľko skialpinistických
sprievodcov, kde navrhol precíznu klasifikáciu, ktorá by lepšie identifikovala náročnosť zjazdu
a skialpinistickej túry. Tento systém hodnotenia je známy pod názvom toponeige stupnica alebo „VOLO“.
Táto stupnica je najpoužívanejšia vo Francúzsku vo všetkých nových sprievodcoch. Jej základným
princípom je odlíšenie klasifikácie pri výstupe a klasifikácie pri zjazde. Skladá sa z 3 hodnôt,
ktoré informujú lyžiara o náročnosti cesty:
- obtiažnosť výstupu
- obtiažnosť zjazdu
- hodnota expozície
Aby sme dobre poznali obtiažnosť túry je potrebné mať prehľad o všetkých 3 hodnotách ale aj
s pridaním informácii o objektívnom nebezpečenstve (ľadovcové podmienky, snehové podmienky v danom čase).
Obtiažnosť výstupu:
Hodnotenie je, podobne ako u alpskej stupnice, založené na klasickej alpinistickej klasifikácii UIAA:
|
|
|
|
| R : Randonnée
|
Prechádzka – aj v tvrdom zasneženom teréne nie sú potrebné mačky ani cepín
|
ski 1 & 2
|
| F : Facile
|
Ľahký – výstup ľadovcom bez strmých častí
|
ski 3
|
| PD : Peu Difficile
|
Málo ťažké – snehové svahy do 45°
|
ski 4
|
| AD : Assez Difficile
|
Dosť ťažké – snehové kuloáre do 50°
|
ski 5
|
| D : Difficile
|
Ťažké – snehové a ľadovcové steny od 55° do 60°
|
ski 5 - 5.4
|
| TD : Trés Difficile
|
Veľmi ťažké – do dnešného dňa nedefinované
|
|
| ED : Extrément Difficile
|
Extrémne ťažké - do dnešného dňa nedefinované
|
|
Na vyjadrenie medzistupňa môžu byť pridávané znamienka + a –. Táto klasifikácia pre výstup používa
síce tie isté označenia ako alpská klasifikácia pre skialpinistické túry, ale nevyjadruje to isté.
Vo VOLO stupnici hodnota AD alebo D je opis len výstupovej trasy, kým v alpskej stupnici je to opis
celej túry vrátane zjazdu a expozície. Aj vo Volo stupnici ohodnotenie výstupu zahrňuje tradičné
alpinistické faktory (odľahlosť túry, nadmorskú výšku, dĺžku túry a prevýšenie).
Obtiažnosť zjazdu:
Tu sa posudzuje samostatne technická obtiažnosť cesty pre lyžovanie. Škála má 5 základných stupňov
od ski1 po ski5:
|
|
|
| Ski 1
|
Začiatočnícky lyžiarsky terén. Svahy do 30° a menšie prevýšenie než 800m. Široké otvorené svahy bez expozície a vo všeobecnosti bez rizika a lavínoveho ohrozenia
|
| Ski 2
|
Mierne technicky obtiažne. Svahy nie sú strmé (maximálne 35°), prevýšenie môže byť dlhšie ako 800m. Možné sú už slabé expozície a objektívne riziká
|
| Ski 3
|
Časté skialpinistické terény: technické pasáže, kuloáre a dlhé svahy pri 35°, krátke úseky 40-45°. Dosť úzke úseky lesom pri nízkych strmostiach a členité lesné cesty
|
| Ski 4
|
Úzke kuloáre a strmé svahy: dlhé svahy pri 40°, možné sú kratke pasáže pri 50°. Veľmi členité ľadovcové terény. Pasáže hustým lesom pri stredných sklonoch svahu
|
| Ski 5
|
Veľmi strmé svahy: dlhé strmé kuloáre, veľmi dlhé svahy od 45°-50° alebo aj strmšie ako 50°. Často aj s pasážami 55°
|
Každý „ski“ stupeň sa ešte delí na 3 podkategórie, napr.:
ski 3.1 Stupeň 3 ale mierne ľahšie.
ski 3.2 Stupeň 3
ski 3.3 Stupeň 3 ale mierne ťažší.
Stupeň ski 5 je otvorený smerom hore a tak sa môžeme stretnúť s hodnotami aj od 5.1 do 5.3 ale aj 5.4 a 5.5.
Špecifikovanie detailov stupňa ski5
|
|
|
| 5.1
|
Krátke úseky so strmosťou 50°, dlhé svahy 45° (500 m), alebo úseky (300 m) s vyššou strmosťou, tento stupeň zahrňuje náročné žľaby ako aj konzistentné svahy vo veľkých alpských stenách
|
| 5.2
|
Konzistentné svahy so strmosťou 50° (200 m a viac) alebo veľmi dlhé úseky 45-50°
|
| 5.3
|
Svahy začínajúce od 49-c (300 m prevýšenie). Tento stupeň zahrňuje významný počet ciest ktoré predtým boli hodnotené stupňom 5.4
|
| 5.4
|
Cesty pokladané za "extrémne" v štandardných podmienkach. Keď sa zoberie do úvahy definícia predchádzajúcich stupňov, súčasné maximum je skoro 5.4+
|
|
|
Bolo by možné zaviesť aj stupeň 5.5 pre cesty existujúce v súčastnosti, ak by to dostatočný počet odborníkov pokladal za nevyhnutnosť
|
Hodnotenie expozície:
Na rozdiel od alpskej stupnice, stupnica Volo priamo hodnotí expozíciu. Expozíciu určuje
charakter terénu, ako je strmosť svahu, dĺžka a zakrivenie kuloáru, prekážky na svahu
(skalné prahy, séraky, trhliny), ktoré môžu lyžiarovi pri eventuálnom páde spôsobiť zranenia,
alebo až smrť. Samozrejme aj hodnota expozície závisí od snehových podmienok, takže si treba
uvedomiť nasledovné:
- od 30° je nemožné zastaviť pád na zľadovatenom snehu
- od 40 - 45° je nemožné zastaviť rozbehnutý pád aj na bežnom snehu
- od 50° ak sa nepodarí zastaviť pád okamžite, tak je nemožné ho zastaviť aj v hlbokom snehu.
Stupnica Volo hodnotí expozíciu 4 stupňami:
|
|
|
| Expo 1
|
Nie sú tam veľké prekážky, expozícia nie je väčšia ako samotný svah, je bez skalných prahov a stien. Toto platí pre svahy strmé 25° ale aj 55° svahy, 300m dlhé, ktoré končia bezpečným dojazdom. V praxi však platí, že pád v 55° svahu bude mať pravdepodobne rovnaké následky (riziko zranení a smrti) ako pád na svahu s 30° sklonom kde je hodnota expozície 3
|
| Expo 2
|
Svahy môžu obsahovať prekážky – skalné prahy cez ktoré môže lyžiar eventuálne spadnúť, ale nemusí. Pri tejto expozícii je však riziko nárazu na malé prekážky. Patria sem napr. dostatočne široké kuloáre tvaru „S“, kde riziko nárazu je minimálne
|
| Expo 3
|
Veľké riziko pádu cez skalný prah, náraz na skaly však nie je istý na 100%. Patria sem kuloáre typu "S" s vysokou pravdepodobnosťou nárazu do skál pri páde . Riziko smrteľného poranenia je dosť vysoké
|
| Expo 4
|
Vysoké steny s niekoľkými skokmi alebo miesta s vysokou pravdepodobnosťou zranenia pri páde. Náraz do skál v prípade pádu je takmer zaručený a smrteľné zranenia sú isté
|
Hodnotenie expozície však nezohľadňuje objektívne riziká (pád kamenia, sérakov, lavíny), takže
každý lyžiar musí podľa poveternostných a snehových podmienok sám zhodnotiť situáciu v danom čase.
Expozícia je kritický faktor práve v skialpinizme, pretože lyžiar nepoužíva lano na istenie. Možno
niekto nebude súhlasiť, ale doba istených zjazdov (čo bolo prevažne v 70 rokoch) je už preč. Výnimkou
sú však ešte aj dnes niektoré problematické miesta, kde pri prvozjazde je možné tolerovať priistenie
sa, alebo v pasážach ktoré sa obvykle prekonávajú týmto spôsobom.
Na porovnanie túr a aplikáciu týchto stupníc uvádzam niekoľko príkladov z Álp. V každom je
uvedená alpská klasifikácia s kombináciou s Traynard stupnicou a ohodnotenie zjazdu a expozície
podľa Toponeige stupnice:
|
|
Klasifikácia v ostatných vysokohorských terénoch:
Vo Vysokých Tatrách je to asi najzložitejšie. Autori zjazdov ich klasifikovali rôznymi
modifikovanými stupnicami, ktoré su nejednotné a neprehľadné. Najčastejšie sa môžete však
stretnúť so 6 dielnou stupnicou, ktorú v 80 rokoch vypublikoval Henryk Wenersky vo svojom
sprievodcovy „Naciarstwo wysokogórskie“. Táto stupnica je použitá aj v slovenskom sprievodcovi
od B. Štofana „Extrémne lyžovanie“. Je to bodová klasifikácia pre najťažšie miesta, ktoré sa
v ceste nachádzajú:
| I
|
veľmi ľahká
|
do 30°
|
| II
|
stredne ľahká
|
do 40°
|
| III
|
ľahká
|
40°miestami 45°
|
| IV
|
stredne ťažká
|
40° - 45°
|
| V
|
ťažká
|
45° - 50°
|
| VI
|
veľmi ťažká
|
50° - 55°
|
Medzistupne sa označujú znamienkami + a -. Náročnosť sa zvyšuje exponovanosťou svahu a opisuje sa slovne
(mierne exponovaná, exponovaná, veľmi exponovaná).
Na porovnanie tejto klasifikácie uvádzam niekoľko príkladov z tatranských túr a zjazdov (v každom príklade
je aj ohodnotenie Traynard stupnicou):
Slovensko je krajina s bohatou históriou extrémneho lyžovania a s množstvom lyžiarov európskeho
a svetového mena. Klasifikácia, ktorú nájdete v slovinských sprievodcoch je kombináciou severoamerickej
7.dielnej stupnice, ktorá ohodnocuje všeobecnú obtiažnosť (podobne ako alpská stupnica) a Traynard stupnice
na ohodnotenie najťažších miest zjazdu.
|
|
|
| I | Easy
ľahké | F | Facile |
| II | Not Difficult
Málo ťažké | PD | Peu Difficile |
| III | Fairly Difficult
Dosť ťažké | AD | Assez Difficile |
| IV | Difficult
Ťažké | D | Difficile |
| V | Very Difficult
Veľmi ťažké | TD | Tres Difficle |
| VI | Extremely Difficult
Extrémne ťažké | ED | Extrement Difficile |
| VII | Exceptionally Difficult
ukrutné | EX or ABO | Exceptionnellemente Difficile |
Niekoľko príkladov túr ako ich opisuje slovinská klasifikácia:
- Grossglockner, Pallavicini: V, miesta S6
- Schareck, Centrálny kuloár: V-, miesta S5
- Triglav, SV stena (so sedla na lednik): IV+, miesta S5
- Triglav, S stena (slovinská cesta): VI, miesta S6
Ivana Filová
Zdroje informácii z ktorých autorka čerpala:
http://cairnpublishing.com/author/ski_ratings.htm
http://www2.arnes.si/~mcuder/smuki_ocene.html
Jamesák 1/2005: Rasťo Križan – Klasifikácia túr a zjazdov
|
