Aktuality zo Svetového pohára - Cerler (Španielsko) - 2.časť
Cesta reprezentácie do Pyrenejí začala
V utorok večer 22.2. a v stredu ráno cestovaniu predchádzala medializácia v TA 3 a Teleráne.
Večer v štúdiu športu som absolvovala 15 minút live s redaktorom športu K.Gumánom. Jeho príprava
bola výborná a tak som sa snažila držať krok, hovoriť k téme a povedať toho čo najviac bez breptov.
Môžete to posúdiť majú totiž vždy záznam na ich web stránke www.ta3.com, dátum 22.2. šport po 22 hod.
a je to tam. Ráno absolvovali krst v televízii M.Jokl, Martina a Zuzana Dobošové. Pripravovali sme sa
v zákulisí ale napriek tomu podarilo sa skoro rozbiť lyžiarkou sklenený stolík. Dostali sme ale zo seba
maximum a opäť sa môžete presvedčiť na www.markíza.sk, 23.2. - Teleráno. Nás čakalo potom čakanie, čo
si juniori spestrili návštevou ZOO a ja som vybavovala admistratívu ako vlajky a hymnu do Andorry ale
aj také banality ako sú peniaze na repre kombinézy. Zatiaľ výsledok nejasný. Večerom sme teda netrpezlivo
čakali príchod autoposádok.
V Kia sa nám autá nepodarilo vybaviť a tak tradičný podporovatelia ako J.Černý a Dr.Swam vypravili našich
šoférov na cesty. M.Madaj ešte zohnal v Košiciach vlajky a hladko vypálil do Bratislavy. Miro ale v Brezne prežíval
kruté momenty, ktoré spôsobil štartér nášho mikrobusu. Štarty sú možné len z rozbehu, čo u dieslu nie je celkom ideál.
Aj tak sme sa predsa naložili a odchádzame smer Benasque. Sedíme teda partička v mikrobuse a keď tankujeme,
divia sa všetci na benzínovej pumpe. Vybehne skupinka, tlačí a tlačí. Zuzana s Maťou zdokonalujú techniku
a používajú ochranné pomôcky teda rukavice z benzínovej pumpy. Peter a Miro sa striedajú za volantom a kilometre
ubiehajú.
Odhadnutý čas príchodu 21. hod sa darí tesne dodržať. Tak si sadáme k večeri, niekto si dá rybu , iní zajaca a na
záver karamelový krém o čerstvosti ktorého svorne pochybujeme. Krátke formálne slovo na začiatok si ale neodpúšťam
a tak vítam na „palube“ nováčikov Matku Dobošovú, Matúša Turlíka a Juraja Laštíka. Dobrú noc a pekné ráno.
Piatok 25.2.:
Ráno sme sa pekne vyspali. Nemuseli sme už nič naháňať. Zdanie trochu klame. Rozmýšlame ako ideme postupovať
s autom. Či skúšať studené štarty. Stres začína. Mikrobus nejde naštartovať a tak sa posádka dostáva na etapy
hore na trate osobným autom a ja s Mirom zastávame v basecampe. Prichádza privoalný mechanik z 3O km vzdialenej
dedinky. Vyťahuje káble, iskrí to ale nakoniec to vyrieši kladivom a diagnóza je hotová. Uhlíky alebo relátko.
Najhorší by bol štartér. Berie teda auto odťahovkou a máme sa ozvať 15.3O hod. Tak teda cesta do Andorry snáď
bude reálna.
Popri tom ešte nejaké telefonáty, nakoľko sa doma stratili údaje z počítača v tlačiarni, kde robia
propozície a plagáty. A ako naschvál, všetko to prebiehalo naraz. Uvidíme ako to dopadne. Celá partia sa bola
prejsť hore v stredisku Cerler, čo je ešte asi 10 km, nad miestom kde bývame. Snehu je dosť málo, nejak im to
tu nechce padať. Svietilo slnko, nefúkalo ale nie je veľmi teplo. Takže po malom prebehnutí a rozbehaní v Mirovom
prípade, nasledoval oddych, malá prechádzka a prezentácia. Štartovné bolo vo výške 45 EUR, čo sa mi zdá dosť veľa,
nakoľko v tom nič nie je. Ubytovanie a strava sa platí osobitne. Čaká nás večera, briefing o 2o.3O hod a spánok.
Na večeru by sme mali mať cestoviny a zeleninový šalát. Štart zajtra 8.3O hod. Podrobnosti budú bližšie večer,
ale to nabudúce. Vieme, ze kadetov caka 1050 m a dospelych 1750m.
Ahojte
Katka Belicová
Pridané: 2004-02-28 07:30:00
Predchádzajúca časť
Nasledujúca časť
