SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Pierra Menta

4.etapa - 12.3.2005

Grand Mont - ten kopec pozná každý, kto do týchto končín zavíta. Má takú zvláštnu polohu. V blízkosti je lyžiarske stredisko a hlavne ideálne terény - pre skialpinistu zo všetkého čosi. A ešte jeden fenomén. Atmosféru s ľudmi, čo tam prídu sa pozrieť na tých najlepších ale aj na tých ktorí sú na konci. Neúnavne povzbudzujúci, volajúci po mene, dodávajú sily na prekonávanie krízových chvíľ. Popri tom trochu zábavy a samozrejme pobyt v nádherných horách, čo poskytujú nesmierne veľa v dobrom aj zlom. A sú to tísíce ľudí.

Sobota ráno 12.3. - v blízkosti štartu je už množstvo rozbehávajúcich pretekárov. Niektorí sú veselí, iní zahĺbení do seba, ďalší hľadajú posledné zvyšky energie na to aby ich myseľ sa sústredila pre najbližšie chvíle. Tí s ambíciami snívajú o tom, že budú navrchu prví a v tom dave ľudí je to nádherná oslava.

Už krátko po štarte sa však uvidí ako kto na tom je, čo sa v ňom schováva. A tak tradične pred povelom sa masa ľudí rozbehne a už to len tak frčí. Pľúca pracujú naplno, nohy bolia viac alebo menej, v hlave sa rodí resp. mení taktika podľa vývoja. Najskôr zjazdovkou pár metrov, potom do lesa, neskôr pekne pomedzi kríčky až do výšok, kde už nič nerastie. Neustále serpentínky s relatívne plytkým výstupom v duchu tradícií francúzskej školy. Keď sa výšlap prehupne k tísícke metrov je tu záver s lyžami na chrbte a ... prvá veľká skupina povzbudzujúcich, ktorá ďalej len rastie, rastie a rastie. Ešte trochu pomedzi nich a krátky zjazd, znova výšlap, kde však už akosi slniečko nehreje, vietor si robí svoje a niektorým mrznú ruky a padajú pásy.

Vietor berie sneh so sebou a po pár sekundách už trať ani nevidno. Ešte šťastie , že je to len krátky kúsok a opäť sa vyhupneme na časť, kde už posvieti slniečko a zohrieva. Je tam kopec ľudí, povzdbudzujú, volajú po mene. Krásna oslava športu. Pretekári však ešte toho majú pred sebou dosť. Zjazd z Grand Montu či presnejšie jeho druhého nižšieho vrcholu po konečne aspoň s časti tvrdom snehu, kde sa dá aj oddýchnuť. A potom snáď to najkrajšie niečo na lyžiach a potom pekných 400 výškových na pešo. Tu je snáď najkrajšie to, že organizátori vedia odhadnúť riziko a nedávajú zbytočne mačky, fixy, sedačky a podobné drobnosti na zaistenie ako by to bolo niekde inde. Možno je to riskantné ale pretekári tiež musia niečo vedieť a zvládnuť.

Keď už sa všetci na ten kopček dostanú čaká ich ešte prekvapko. Okrem množstva ľudí je po zjazde opäť další a dosť dlhý výšľap opäť na pešo. A potom túžobne očakávaný zjazd v rozjazdenom prašane. Možno by to bola niekedy lahôdka, teraz v závere je to však už dosť únavné a snáď každý sa teší na záver a cieľ.

Tam je už každý veľmi rád že už to má za sebou, plný zážitkov a splnených alebo nesplnených predsavzatí. A ako sa vodilo našim? Dvojica Miro s Petrom chcela zabojovať , ved medzi 6. až 9. miestom boli len tri minútky a doterajšie 8., lákalo pre zlepšenie. Ale Miro už mal toho doť, už na prvom kopci nevyzeral vôbec, že ešte nejakú energiu má a tak sa postupne prepadával dozadu. Peter išiel síce v predu bez problémov ale veľmi to nepomohlo. V úsekoch na pešo však bral o pár lyží navyše a tak predsa len ten čas stačil v cieli síce len na 17. miesto ale celkove po štyroch etapách na 9.miesto.

Pre Petra sklamanie ale tak to už v dvojiciach chodí. Podobne sa mal aj Milan. Cítil sa v celku v pohode a bez problémov ale tiež sa nevyhol aspoň v závere noseniu lyží naviac. A tak v cieli je to 18.miesto a celkove 20.

Marcel so Zdenom bojovali ako sa dalo, aj s drobnosťami ako sú otlaky ale stačilo to len na konečné 39.miesto.

Všetkých čakal obed a potom večerné vyhlásenie. Príprava to bola veľkolepá a začala sa premietaním toho, čo má už Pierra Menta za sebou. Myslím, že je čo závidieť ale je to prejav ľudí, ktorí tam žijú naozaj spätý s prírodou. Po týchto prvých spomienkových obrázkoch nasledovalo pozvanie na pódium aj pre uplynulých víťazov. Za Slovensko tam vystúpili bratia Ján a Milan Filipskí a myslím, že im to padlo veľmi vhod. Nakoniec úcta k víťazom bola zo všetkých strán badateľná. Nesmieme zabudnúť aj na slovenské víťazky a to Janu teraz už Madajovú a Táňu Moškovú. Po minulých víťazoch sa ukázali aj tí súčastní. Klobúk dolu, sú veľmi rýchli a vytrvalí. Ale inak sa ani víťazstvo získať nedá. Vyhlásenie bolo na vysokej úrovni a pokračovalo zábavou až do hlbokej noci. Niektorí sa však už museli pobrať domov, rodina a práca už volá.

Pri pozeraní fotiek sa iste vrátia spomienky na Pierra Mentu a pre tých, ktorí ju poznajú málo, ju môžu spoznať lepšie pri pretekoch v Nízkych Tatrách. A k tomu bonus - tí najlepší pretekári tam budú tiež.

Miro Leitner, Katka Belicová

Foto: Katka Belicová

Pridané: 2004-03-16 12:30:00

Výsledková listina preteku

Predchádzajúci deň