|
Tentokrát čakalo mužov a ženy v pretekoch dvojíc 2210 m a štyri kopčeky. Štartovalo sa v stredisku Grau Roig
vo výške 2100 m. Nebolo to málo ale snáď si už zvykáme. Tých metrov na prevýšenie bolo asi o niečo menej, nakoľko
hore je problém so snehom. Je to dosť vyfúkané a aj preto pretekárov čakalo viac úsekov len s prebehnutím po skalách
s lyžami v rukách. Dnes štartuje len Miro s Petrom. Milan aj Braňo radšej oddychujú. Na jednotlivcov budú aspoň
oddýchnutí, inak by na tom boli asi trochu horšie ešte po verticale.
Je ráno. Ako zvyčajne je poriadna zima. V mieste štartu len –11, v doline bolo horšie.
Preteky Mirovými očami
Na hrebeňoch fúka a budeme si musieť povinne obliecť niečo proti vetru podľa nariadenia.
V kombinéze je mrazivo ale chvilku sa to dá vydržať. Na rozcvičku bol čas a tak po štarte sa nám tempo nezdalo extrémne
rýchle. Možno si ale trochu aj na tú výšku zvykáme. Začiatok najskôr po zjazdovke a potom pekne šups do voľného terénu.
Začínajú ale problémy so stopami, lebo sú mäkké po nafúkanom,vetre a také nemám rád. Ale sú to majstrovstvá a tak ideme
čo to dá. Peter je akýsi nachladnutý a tak mi neuteká. V Cerleri to bolo veľmi výrazné, čo bola škoda. Takže ideme
v spoločnosti najlepších a len pomaly sa začína triediť pole. Na zašiatku je francúzka a talianska kombinéza, potom
trochu pauza a hneď všetci v jednom balíku. Trvá nám to až na prvý kopček, ktorí sme išli aj na mačkách / podľa mňa
zbytočne /. Tu nás fotí časť našich fotografov – Katka s Milanom. Urobili celkom pekné zábery a popri tom si dráždia
v tom vetre hlasivky.
Nasledoval pekný zjazd, kde Peter do neho priam akrobaticky vpálil a predbehol tým asi päť
pretekárov. Ďalší však majú smolu, lebo sneh víri a nedá sa dobre vidieť. Nasledoval druhý výšlap a držíme sa skvele.
Okolo 5 a 6 miesta. Ale čo to. Na tejto severnej strane padajú pásy Petrovi a hovorím si – veľká škoda. Ale aspoň si
oddýchnem a Peter ma dobehne. Ale po pár metroch som parkoval aj ja. Výmena pásu. Škoda, že to netrvá ako na F1.
Miesta nám utečú ale ideme tempom ďalej. Trochu sme stiahli, nasleduje dlhý zjazd. Je polovica. Sme ale deviaty.
Nič extra zázračné. Trochu načrieme do energetických zásob a utekáme dalej. Viacerí totiž nie sú ďaleko pred nami.
Dobiehame nemcov, chceme predbehnúť ale zase pás. Najskôr Peter, potom ja či naopak. Už si to ani nepamätám. Viem
len jedno. Začal riadny kolotoč s pásmi až do posledného výšlapu. Keď sme už dobehli tých pred nami, spadol pás.
A pekne dookola. Takto sme menili postupne dokopy desať či jedenásťkrát. A to posledné metre na pásoch som videl,
že to drží len na krátkom konci. Ešte, že bol záver na pešo. Predbehli sme hravo nemcov ale viac sme už nestíhali.
Takže 8.miesto. Nie veľmi slávne, mali sme na viac. Škoda, ale taký je šport.
Z výsledkov –
Perrier, Gachet – Fr. – 2:12:36
Boscacii, Murada – Tal. – 2:15:41
Moret, Pittex – Švajč. – 2:16:47
Leitner, Svätojánsky – Slovensko – 2:22:57 – 8.miesto
V cieli je už teplo, slnko svieti a nám neostáva nič iné len sa
spamätať a pripraviť nielen seba ale aj mladých
na ďalšie teplotne mrazivé dni. Fotiek vyšlo veľmi veľa. Prakticky profesionál Matej urobil ešte zábery v druhej
časti a je z toho pekná mozaika. Napadla nás myšlienka, niečo z toho Vám ukázať v Jasnej – a máme už vybratú
aj hudbu.
Tak a ešte čaká briefing na zajtra, kde máme želiezka v ohni, hlavne naše kadetky. A ešte ťažká úloha – poslať
to všetko domov. Dúfam, že to konečne vyjde
Ahojte
Katarína Belicová
Pridané: 2004-03-03 14:00:00
|
|