SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Sústredenie reprezentácie v skialpinizme
Nízke Tatry 8. – 11.12.2005

Štvrtok večerom 8.12. sa na Srdiečku stretáva prvá časť reprezentantov v skialpinizme. Predovšetkým boli pozvaní mladí pretekári aby ukázali , čo sa v nich skrýva a ako sa venovali naberaniu kondičky v lete. Bolo to trochu ako náhrada za sústredenie, ktoré sme mali absolvovať vo Francúzskom stredisku Val Frejus. Firma Transmontagne nám poskytla ubytovanie a vleky ale asi nebolo v silách nikoho zabezpečiť snehovú prikrívku. Niežeby tam na poslednú chvíľu sneh nenapadol ale len prachový a bez podkladu. Náročnejšie výstupy a zjazdy by tak boli veľmi problematické, vlekov je spustených málo a tak sme si to nakoniec odložili na iný termín.

Príroda to však zariadila inak. Napadlo u nás v Nízkych Tatrách. A to dosť veľa a v tejto chvíli sú podmienky perfektné. Len vleky neťahajú a tak zostáva využívať svoje sily. Takže veselo pri svetle čeloviek putovali sme hore na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Všetko by bolo fajn, len batohy boli ťažké a asi všetkých ramená dobre boleli. Po takmer týždni zlého počasia sme boli prvými návštevníkmi chaty. Oddýchli sme si a ráno sme pozreli von oknom.

Počasie nič moc, fúkalo stále celkom slušne a viditeľnosť minimálna. Hlásili , že má prísť lepšie počasie ale to sme museli vydržať. Takže po výdatných raňajkách sme sa vybrali najskôr dole na Trangošku a cez Srdiečko, Krupovú a upravenú zjazdovku smerom hore až na Kamennú chatu pod Chopkom. Fúkalo stále ale všetkých nás priam uchvacoval ten prídel snehu. Pod 1 meter to nebolo asi nikde. Pre tých čo tento región vôbec nepoznajú bolo putovanie v hmle nekonečné. Však aj kopec je to slušný. Kamienku sme ale všetci našli a ohrial nás sponzorský horúci čaj prípadne príhoda s Pastiným prepáleným či zmoderneným termo tričkom. Rozmýšlali sme hore, kade si dáme zjazd. Nakoniec že jednotkou priamo dole. V tej hmle to bolo zábavné, nakoľko sneh sa neustále menil a to z tvrdého na kôrkový. Rýchla jazda to teda nebola ale Jaro ako cyklista zbierajúci len prvé skúsenosti z tejto oblasti / hlavne však kondičku / mal tých pádov celkom slušne. Aj tak snehu bolo veľmi veľa a len tak tak sme sa vyhli len málo trčiacemu smerovníku na chodníku pri Kosodrevine. Na tú trangošku sme sa nejak dostali a potom už len maličkosť – vyše 600 výškových na Štefáničku. Ale všetci sme super a tak už aj vyhladnutí prichádzame na chatu.

Aby toho nebolo dosť – pauza bola len niečo vyše hodinová a ešte sme si dali druhú fázu. Dvakrát Dumbier z chaty. Našťastie sa ukázal celý svah bez hmly a lyžovačka nás všetkých vrcholne uspokojila. Potom už naozaj bol klud a unavení sme dopĺňali energiu. Pritom sme si vymieňali veselé príhody z leta a trochu úsmevu k tomu.

Postupne nás takto dopĺňali ďalší. V sobotu ráno sme už boli prakticky v komplet zložení. Dievčatá Lucia Pastoreková, Maťa Dobošová a Lenka Lackovičová. Chlapci Juraj Laštík, Ondrej Styk, Jakub Sliačan, Matúš Turlík, Vlado Deváty a na kopci sa vždy pridal Braňo Kacina. Ešte tak s nami sa „ prechádzali“ Jaro Sokol, Rišo Žilka a Rudo Kapusta. Chýbal Peťo Svätojánsky, ale ten trénuje vo Francúzsku, z dospelých Milanovia Madaj a Blaško / ako skúsení borci si trénujú svojim spôsobom /, chorý Mišo Jokl a študenti Jožo Hlavčo, Zuzana Dobošová a Vierka Findurová. Škoda, lebo počasie sa ukázalo ako z rozprávky. Slnečno a veľmi slabý vietor. Bola to až radosť sa takto prechádzať s nádhernými výhľadmi. Však zopár fotiek sme spravili a môžete si ich všetky pozrieť.

Nezabudli sme cestou na tréning otočiek a vôbec celkového postoja pri pohybe. Opäť sme sa cez Dereše dostali na Kamienku za občerstvením. Tu však stretávame množstvo známych, s ktorými sme sa dlho nevideli. Takže rozprávať bolo o čom. Ale aj trénovať. Peťo Matoš ako asi najskúsenejší sa k nám pridal a robil odhad terénu na možnosti zjazdov do severu. Iste, že sme mali rešpekt pred tým množstvom snehu ale nakoniec sa ukázalo, že všetko dobre drží a dá sa prakticky všetko. Trochu sme sa rozdelili a časť išla oddychovať na Štefáničku / samozrejme sa tam najskôr museli cez Ďumbier dostať / a časť si skúsila prvý tohtoročný zjazd. Síce len cez školský žlab ale sneh bol super a išlo sa parádne. Ešte trochu cez hrebeň sme prešli do Širokej doliny , krásnym výstupom na Krupovu hoľu a cez Ďumbier na chatu.

Ako zvyčajne, oddych nebol dlhý. Po doplnení paliva sa šlo opäť polyžovať nad chatu - a chlapci si to dali 3 x, dievčatá len 2x. Bolo toho dosť a večer už bola únava zrejmá. Samozrejme, že sme rozoberali rôzne záležitosti, napr. tréningové , osobné a pod. pomedzi s dopĺňaním hlavne Rišových veselých poznámok. Spestrili sme si to aj hľadaním pipsov v okolí chaty, čo sa isto všetkým zišlo. Nakoniec aj preto lebo baterky už čosi majú za sebou a v zime akosi stratili schopnosť vysielať. Ešte že sa skôr pipsy našli.

Počasie stále prialo a tak v nedeľné ráno sa vydávame opačne ako deň predtým. Zjazd z Krupovej do Širokej doliny nemal chybu. Trochu problém bol s tým, že sme sa túlali severom a slniečko tam vôbec nezasvieti. Školským na pešo avšak potom sme pokračovali dievčenským dole a šups ho na rebro v Derešoch. Vyšli sme si aj to, hoci niekde to pre hlboký sneh nebolo také jednoduché. A konečne na slnku. To bolo ono. Spokojní sa obzeráme a pomaličky mierime na Kamienku. Opäť dopĺňame energiu, trochu sa ešte podebatíme s množstvom známych a už pomaličky sa presúvame opäť cez Ďumbier, príjemným zlyžovaním na Štefáničku. Tu sme zbalili všetky veci a už na ťažko dolu k autám.

Unavení, ale som presvedčený, že spokojní, rozchádzame sa a tešíme zároveň na najbližšie stretnutie. Spravili sme takmer 7000 výškových metrov a to hovorí samo za seba. Myslím si, že z fotiek je jasné, že bolo fajn a kto sedel doma zaváhal.

Na záver ďakujeme za ochotu a ústretovosť Igorovi Fabriciusovi zo Štefáničky a Marcelovi Melicherčíkovi z Kamienky.

Miro Leitner

Pridané: 2005-12-13 21:00:00