SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 

 

Sústredenie reprezentácie v skialpinizme
Nízke Tatry 8. – 11.12.2005


Trochu napadlo Nedelne rano Blizi sa noc Uz len 'kusok' na Chopok Matus Namraza Peter spomina laviny Takmer tma Snad stihneme Dumbier do tmy Vyhlady na deresoch Dole Skolskym Prechadzka pod Chopom I Rebro v Deresoch Skolsky zlab II Vysoke Tatry z Dumbiera

Štvrtok večerom 8.12. sa na Srdiečku stretáva prvá časť reprezentantov v skialpinizme. Predovšetkým boli pozvaní mladí pretekári aby ukázali , čo sa v nich skrýva a ako sa venovali naberaniu kondičky v lete. Bolo to trochu ako náhrada za sústredenie, ktoré sme mali absolvovať vo Francúzskom stredisku Val Frejus. Firma Transmontagne nám poskytla ubytovanie a vleky ale asi nebolo v silách nikoho zabezpečiť snehovú prikrívku. Niežeby tam na poslednú chvíľu sneh nenapadol ale len prachový a bez podkladu. Náročnejšie výstupy a zjazdy by tak boli veľmi problematické, vlekov je spustených málo a tak sme si to nakoniec odložili na iný termín.

Príroda to však zariadila inak. Napadlo u nás v Nízkych Tatrách. A to dosť veľa a v tejto chvíli sú podmienky perfektné. Len vleky neťahajú a tak zostáva využívať svoje sily. Takže veselo pri svetle čeloviek putovali sme hore na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Všetko by bolo fajn, len batohy boli ťažké a asi všetkých ramená dobre boleli. Po takmer týždni zlého počasia sme boli prvými návštevníkmi chaty. Oddýchli sme si a ráno sme pozreli von oknom.

Počasie nič moc, fúkalo stále celkom slušne a viditeľnosť minimálna. Hlásili , že má prísť lepšie počasie ale to sme museli vydržať. Takže po výdatných raňajkách sme sa vybrali najskôr dole na Trangošku a cez Srdiečko, Krupovú a upravenú zjazdovku smerom hore až na Kamennú chatu pod Chopkom. Fúkalo stále ale všetkých nás priam uchvacoval ten prídel snehu. Pod 1 meter to nebolo asi nikde. Pre tých čo tento región vôbec nepoznajú bolo putovanie v hmle nekonečné. Však aj kopec je to slušný. Kamienku sme ale všetci našli a ohrial nás sponzorský horúci čaj prípadne príhoda s Pastiným prepáleným či zmoderneným termo tričkom. Rozmýšlali sme hore, kade si dáme zjazd. Nakoniec že jednotkou priamo dole. V tej hmle to bolo zábavné, nakoľko sneh sa neustále menil a to z tvrdého na kôrkový. Rýchla jazda to teda nebola ale Jaro ako cyklista zbierajúci len prvé skúsenosti z tejto oblasti / hlavne však kondičku / mal tých pádov celkom slušne. Aj tak snehu bolo veľmi veľa a len tak tak sme sa vyhli len málo trčiacemu smerovníku na chodníku pri Kosodrevine. Na tú trangošku sme sa nejak dostali a potom už len maličkosť – vyše 600 výškových na Štefáničku. Ale všetci sme super a tak už aj vyhladnutí prichádzame na chatu.

Aby toho nebolo dosť – pauza bola len niečo vyše hodinová a ešte sme si dali druhú fázu. Dvakrát Dumbier z chaty. Našťastie sa ukázal celý svah bez hmly a lyžovačka nás všetkých vrcholne uspokojila. Potom už naozaj bol klud a unavení sme dopĺňali energiu. Pritom sme si vymieňali veselé príhody z leta a trochu úsmevu k tomu.

Postupne nás takto dopĺňali ďalší. V sobotu ráno sme už boli prakticky v komplet zložení. Dievčatá Lucia Pastoreková, Maťa Dobošová a Lenka Lackovičová. Chlapci Juraj Laštík, Ondrej Styk, Jakub Sliačan, Matúš Turlík, Vlado Deváty a na kopci sa vždy pridal Braňo Kacina. Ešte tak s nami sa „ prechádzali“ Jaro Sokol, Rišo Žilka a Rudo Kapusta. Chýbal Peťo Svätojánsky, ale ten trénuje vo Francúzsku, z dospelých Milanovia Madaj a Blaško / ako skúsení borci si trénujú svojim spôsobom /, chorý Mišo Jokl a študenti Jožo Hlavčo, Zuzana Dobošová a Vierka Findurová. Škoda, lebo počasie sa ukázalo ako z rozprávky. Slnečno a veľmi slabý vietor. Bola to až radosť sa takto prechádzať s nádhernými výhľadmi. Však zopár fotiek sme spravili a môžete si ich všetky pozrieť.

Nezabudli sme cestou na tréning otočiek a vôbec celkového postoja pri pohybe. Opäť sme sa cez Dereše dostali na Kamienku za občerstvením. Tu však stretávame množstvo známych, s ktorými sme sa dlho nevideli. Takže rozprávať bolo o čom. Ale aj trénovať. Peťo Matoš ako asi najskúsenejší sa k nám pridal a robil odhad terénu na možnosti zjazdov do severu. Iste, že sme mali rešpekt pred tým množstvom snehu ale nakoniec sa ukázalo, že všetko dobre drží a dá sa prakticky všetko. Trochu sme sa rozdelili a časť išla oddychovať na Štefáničku / samozrejme sa tam najskôr museli cez Ďumbier dostať / a časť si skúsila prvý tohtoročný zjazd. Síce len cez školský žlab ale sneh bol super a išlo sa parádne. Ešte trochu cez hrebeň sme prešli do Širokej doliny , krásnym výstupom na Krupovu hoľu a cez Ďumbier na chatu.

Ako zvyčajne, oddych nebol dlhý. Po doplnení paliva sa šlo opäť polyžovať nad chatu - a chlapci si to dali 3 x, dievčatá len 2x. Bolo toho dosť a večer už bola únava zrejmá. Samozrejme, že sme rozoberali rôzne záležitosti, napr. tréningové , osobné a pod. pomedzi s dopĺňaním hlavne Rišových veselých poznámok. Spestrili sme si to aj hľadaním pipsov v okolí chaty, čo sa isto všetkým zišlo. Nakoniec aj preto lebo baterky už čosi majú za sebou a v zime akosi stratili schopnosť vysielať. Ešte že sa skôr pipsy našli.

Počasie stále prialo a tak v nedeľné ráno sa vydávame opačne ako deň predtým. Zjazd z Krupovej do Širokej doliny nemal chybu. Trochu problém bol s tým, že sme sa túlali severom a slniečko tam vôbec nezasvieti. Školským na pešo avšak potom sme pokračovali dievčenským dole a šups ho na rebro v Derešoch. Vyšli sme si aj to, hoci niekde to pre hlboký sneh nebolo také jednoduché. A konečne na slnku. To bolo ono. Spokojní sa obzeráme a pomaličky mierime na Kamienku. Opäť dopĺňame energiu, trochu sa ešte podebatíme s množstvom známych a už pomaličky sa presúvame opäť cez Ďumbier, príjemným zlyžovaním na Štefáničku. Tu sme zbalili všetky veci a už na ťažko dolu k autám.

Unavení, ale som presvedčený, že spokojní, rozchádzame sa a tešíme zároveň na najbližšie stretnutie. Spravili sme takmer 7000 výškových metrov a to hovorí samo za seba. Myslím si, že z fotiek je jasné, že bolo fajn a kto sedel doma zaváhal.

Na záver ďakujeme za ochotu a ústretovosť Igorovi Fabriciusovi zo Štefáničky a Marcelovi Melicherčíkovi z Kamienky.



Miro Leitner




Pridané: 2005-12-13 21:00:00



Cestou a Dumbier Cyklista na lyziach Ako bije serco Trening otociek Ako na katalog... Na Deresoch Ondrej Na Krupovu holu Pasta a Lenka Zjazd do Sirokej doliny Prechadzka popod Chopok Snehu je dost Skolsky zlab I Prevej nad hlavami V pohode na Dumbieri

 

Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

Počet komentárov ku článku : 0

Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0242 sec