SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation

Sústredenie širšej reprezentácie – Tatranská Štrba
27.-30.10.2005

Večerom 27.10 sa na penzióne Semafor v Tatranskej Štrbe zišli opäť po dlhej dobe adepti na reprezetačný dres hlavne za účelom naberať kondičku, stretnúť sa, vymeniť názory na skialpové dianie a pod. Hlavne to však bol záujem zlepšovať úroveň pripravenosti v kondičnej úrovni. Však každý chce byť lepší ako bol vlani. A tak sa postupne stretávajú – Peter Svätojánsky ako „domáci pán – kedže sa stará aj o prevádzku zariadenia a tam čiastočne býva“ a ďalej Jozef Hlavčo, Juraj Laštík, Mišo Jokl, Jakub Sliačan, Matúš Turlík, Odrej Styk, - z dievčat Pastoreková Lucia a Findurová Vierka. Ešte sa k nám pridali záujemci z čiech – reprezentanti Jadamus a Kantor, taktiež záujemca o tréning Peter Kalman no a ja ako tréner a reprezentant zároveň. Ospravedlnili sa Kacina – dostavba domu, Madaj – z rodinných dôvodov / prírastok do rodiny – vid. web v novinkách /, Blaško st. pre tréningové voľno, Lackovičová pre ponuku brigády nakoľko je bez práce a sestry Dobošové z finančných dôvodov.

Takže večerom sme sa postupne zbehli, trochu porozprávali ale šli skoro spať. Však ráno je rozcvička. Hlásili krásne dni a prvý pohľad ráno smeroval vonku ako vlastne je. Trochu prekvapko – hmla a slnko sa tak dokonale ukrývalo. Musíme si počkať. Tak sme o 7.00 vonku, pobehneme, zahrejeme, posledný predvedie rozcvičku / jasné, že len tak tápe čo by to mohlo byť a je zrejmé, že stále to nie je automatická činnosť u väčšiny pred tréningom/. Ale iste sme sa všetci dokonale zobudili. Po raňajkách už čakal prvý tréning. Zobrali sme si palice a poďho smerom na Solisko. Skúšali sme napodobniť krok zo zimy s lyžami a pásmi. A k tomu sme si zobrali aj kameru a na záver bol z toho bonbónik. Takže sme postupne rôznym profilom prišli až na chatu na Solisku a chlapci až na vrchol. Slnko od úrovne Štrbského Plesa jednoznačne zvíťazilo nad hmlou a bolo neskutočne nádherne. Ked sme sa opäť všetci postretali, tak Peter našiel miesto na tú kameru a poďho naostro z predu, z boku a od zadu. Bolo jasné, že niekto to už trochu vie a niekto sa to len učí. Jedno však bol isté – veľmi dobre bolo vidieť chyby a pohybovú koordináciu. Neodlišovalo sa to výrazne od zimy. Tak večer bolo o program postarané. Poobede sme prijali ponuku na možnosť využitia telocvični vo FISe a chceli sme trochu pocvičiť aj gymnastiku. A tak po krátkom poobednajšom oddychu sa jedným mikrobusom ako sardinky presúvame do FISu. Trochu prekvapko – neboli tam žiadne žinenky a tak sme gymnastiku museli vypustiť. Tak sme skúšali rýchlosť a obratnosť rôzne dlhými behmi, rôznymi smermi, spôsobmi, štartami. Neskôr pribudli prekážky pre trochu dynamiky. Treba povedať aj sme sa unavili ale práve takéto niečo sa vynecháva v tréningu, čo je dosť škoda / k tomu ešte tú gymnastiku /. Záverečná polhodinka bola pre rozptýlenie ale aj tréning – basketbal a futbal. Unavení rýchlo na večeru. Chutila. A potom pri telke dostal hlavné slovo Peter. Ako bývalý bežec, kde napodobivé cvičenia a rozbory sú pravidelným spôsobom prípravy to nebol problém analyzovať. Dostali sme aj nelichotivé hodnotenia – ale realita nepustila. Bolo to tak. Koordinácia problematická, ruky si chodia v inom tempe ako nohy, prílišné dvíhanie ťažiska, vlnenie celého tela, ruky majú niektorí len na podopretie a pod. Jeden vážny poznatok – všetci majú dlhé palice / až na výnimky / a to platí aj pre zimu. Takže skracujte palice!!!!

A je tu ďalší deň. Slnko svieti už od rána a nielen na kopcoch ale aj nižšie. Výhľady nádherné. Rozcvička ako vždy, potom beh na Popradské a Ostrvu v dohodnutom tempe. To už bolo čosi čo všetci robia a tak problém to nebol. Poobede jazda na korčuliach, či lyžiach s kombináciou s posilovaním. Potom sme sa mierne rozdelili. Peter a ja sme šli na zasadnutie správnej rady SSA /viď. zápis zo zasadnutia, kde prišli ostatní – Katka, Mirka, Jožo, Bohuš a Draho/ a časť do bazéna v Poprade. Že vraj bolo veľmi veselo a všetci prišli veľmi spokojní.

Nedeľa ráno – tentokrát bez rozcvičky – išlo sa na dlhú turistiku. Nebolo to veľmi rýchlo, len tak turisticky ale dlho. Niečo cez 7 hod. Nazvali sme to Tour de Kriváň. Na obed sme sa veľmi tešili. Po ňom sme si ešte povedali pár slov o nastávajúcom programe a kedže sa väčšina ponáhľala domov – sústredenie bolo ukončené.

Na záver sa chceme poďakovať za finančnú podporu p. Drábikovi, pomocou ktorého sa podarilo uhradiť pobyt všetkých, potom riaditeľovi hotela FIS, za poskytnutie telocvične a Petrovi Svätojánskemu za prijatie a starostlivosť na pezióne.

Tak niekedy koncom mesiaca opäť zo sústredenia

Ahojte

Miro Leitner

Pridané: 2005-11-08 21:30:00