SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 

 

Finále Stredoeurópskeho a Slovenského pohára v skialpinizme 2005
VI zawody im. Jozefa Oppenhaima
Chocholowska dolina – Poľsko – Vysoké Tatry


Blížil sa koniec pretekovej sezóny. Bola nabitá podujatiami a to nemalo obdobu v našej skialpinistickej histórii. Snehové podmienky všetkým priali a preto s blížiacim sa záverom už niektorí mali toho dosť. Chýbalo už len to záverečné podujatie, kde sa malo všetko zhodnotiť a uzatvoriť. Táto sezóna sa mala opäť uzatvoriť v Poľských Vysokých Tatrách 9.4.2005.

Osobne som tam nikdy nebol a preto ma zaujímalo ako to tam vyzerá, aké sú možnosti na skialp z tejto strany, organizácia pretekov a všetko čo k tomu patrí. Preto vyrážame autom z domu a cez Oravu sa presúvame do Poľska. Kúsok za hranicami odbočíme do doliny a prichádzame na parkovisko. Počasie nehlásili veľmi optimistické, malo byť teplo s dažďom a snežením vo výškach. Až na parkovisku som si uvedomil /začínala tma/ že ma čaká ešte dvojhodinový pochod v mokrom snehu po ceste na chatu. Nemali sme nejaký povoz do takých podmienok a tak sme si pekne zobrali všetky veci na plecia. Cesta bola nekonečná, všade kopec vody a hlavne nebol problém povyvážať ludí na džípoch. To ale zariadené nebolo.

Bolo už okolo pol desiatej, keď sme konečne zazreli svetlo chaty a tešili sme sa na teplú večeru. Vošli sme do chaty a tam nás čakalo jedno prekvapenie za druhým. V prvom rade si organizátor úlohu zľahčil nezabezpečovaním ubytovania. To som sa s tým ešte nestretol a hlavne vtedy, keď sa býva na chate kde treba 2 hodiny pešo. No a riešili to dosť divne. Skupina slovákov a čechov sa postupne u bytovávala v hale na chodbe. Síce dostali madrac a obliečky ale skromné súkromie nikde. A to treba poriadne zrelaxovať. A pridal sa ďalší problém. Nebolo sa kde najesť. To som si nemyslel, že majitelia či personál je taký nepružný. Zavreli si jednoducho reštauráciu o 20 hod a všetkých nechali hladných.

Začiatok teda šokujúci. Ja som nakoniec dostal tajne kľúč od izby od Zosii, kde pre 5 ľudí sme mali 2 postele a 2 madrace. Mali sme ale súkromie a tak to bolo priam luxusné.

Prišlo ráno. Našťastie nepršalo a dokonca bola jasná obloha. Snehu bolo dostatok aj keď v priestore štartu a cieľa to tak veľmi nevyzeralo. Stretlo sa nás tu celkom dosť a všetci, čo máme záujem o dobré celkové umiestnenie.

Trate boli celkom fajn, presúvali sme sa aj hranicou a mal som aj dosť času na pozorovanie okolia. Nechcel som to prehnať, nakoľko som po pretekoch v Nízkych Tatrách mal toho dosť a tak štartoval som tak v pohode. Síce mi niekto skopol pás po štarte a prepadol som sa na takú 40 – tu priečku ale postupne som sa dostal dopredu. Nad lesom tam bola už len trojica Madaj, Svätojánsky a Blažko. Blažko postupne mierne zaostal a cítil som sa fajn, tak som ho v pohode obehol. Po hrebeňoch bol pekný výhľad a tak som hľadal ďalšie pokračovanie trasy. Bola ale zvolená varianta so zjazdom a znova späť na hrebeň, taká nelogická, len aby sa nabrali metre. To nemám veľmi rád, ale neostáva nič len si zvyknúť na znovu to isté. Aspoň som si to tam obzrel.

Hrebeň bol veľmi dlhý a pri vetre by to tam bolo dosť náročné. Opäť sme zjazdovali až do priestoru cieľa dlhou dolinou a niečo podobné profilom nás čakalo ešte raz. Názov doliny neviem ale opäť to bol dlhý výšlap cez lúky, hory ale nakoniec to bolo predsa len strmšie.

Už pri konci zjazdu boli usporiadatelia trochu zvláštny. Kľudne sa na mňa pozerali ako si zakladám pásy a potom mi povedali že zjazd pokračuje mierne dole ešte zo 500 m. Takmer ma porazilo a vyrazil som na pásoch. Boli suché ale nevydržal jeden z nich, lebo borenie sa v mäkkom snehu im neprospeva. Tak som vymenil a dobehol ma Blažko. To by ani nevadilo ale začali značné trampoty s pásmi. Od snehu boli úplne mokré a vôbec nedržali. Ešte som niekoľkokrát urobil výmenu ale záver už som šiel len na pešo. Mal som čas lebo okolo mňa nikto a tak som si to obzeral. Skonštatoval som, že terény sú fajn ale dosť lavinózne. Usporiadateľ však asi historicky vždy volil ľahšiu variantu a tak zaujímavé prvky sa tam nenašli. Chýba tam niekto, čo vie čo sú preteky a ako by asi mali vyzerať aby bol z trate aj zážitok.

A tak som sa pobral do cieľa lebo už sa na mňa doťahovali ďalší. Nakoniec som sa tam dostal, hoci na dlhých rovinách mi nešli dobre lyže a musel som trochu bojovať v cieľovej rovinke. Išlo sa do mierneho kopca a pás mi zázrakom tých pár metrov vydržal. Bol som aj rád že som v cieli, dal som si niečo na pitie a jedlo a išiel som ešte naproti Katke.

Keď som ju stretol mala už za sebou pád v mokrom snehu. Hovorí mi – mám natrhnutý bočný krížový väz. Mne sa to nedalo hodnotiť ale dúfal som, že zlé to nebude. / Nakoniec ju ortéza neminula aj s núteným oddychom /. A tak sme spolu pekne prišli do cieľa.

Bolo už aj dosť času od príchodu a preto sa pýtam na nejaké predbežné výsledky. Že vraj za chvíľu. Ale tá chvíľa trvala až do 18 hod., potom ešte protesty / napr. kadeti a juniorky nevedeli ako majú ísť a poslali ich na dlhšiu trať / a tak sa organizátori zapotili. Nakoniec aj výsledné časy boli vymyslené u niektorých kategórii a boli sme radi, že sedí aspoň poradie a nieto už časové rozostupy. No a nám nezostalo nič iné len čakať a na základe toho čo nám poskytnú urobiť konečné výsledky aj slovenského a stredoeurópskeho pohára. / Nakoniec aj česi a poliaci mali tiež záver národných pohárov. /

Trvalo to nekonečne dlho skomplikované ešte odlišnými vekovými kategóriám v Poľsku. Tak a nakoniec sa to predsa len podarilo. Stredoeurópsky pohár rátali česi a my len slovenský. Bolo to obťiažne a tak sme vypočítali len tých najlepších.

Po dlhšom čase som sa do toho pustil aby bol aj naozajstný koniec sezóny. Zistil som aj nejaké nepresnosti oproti tomu čo sme vyhlásili a tak sa všetkým ospravedlňujem. Snažili sme sa to spraviť naozaj dôkladne, ale v takom zmätku sme niečo nepostrehli.

Prebehlo vyhlásenie, rozdali sa poháre / dodal ich organizátor pre SEP /, diplomy a nejaké peniažky pre hlavné kategórie. Konečne to bolo za nami. Medzitým riadne spŕchlo a mnohí z nás nemali veľmi náladu tam ostať a tak sa húfne išlo domov. Ale ako hore aj dole – potme a bez čelovky. Časť na lyžiach a potom peši. Plný dojmov hoci nie len tých príjemných. Ale aspoň nás utešovalo, že je ešte dostatok snehu a môžeme si zájsť na vychádzku alebo už na bike, podľa toho ako sa nám chce. A tak v hlave sme začali pomaly aj hodnotiť uplynulé mesiace a všetko čo sa za ten čas udialo. To však už niekedy inakedy.

Začne sa aj príprava na novú sezónu a tak komisia má čo robiť. Ale veľmi rada by dostala aj podnetné návrhy a podnety.

Všetkým veľa zdaru a podotýkam, že sneh ešte nezmizol a stále sa dá vynikajúco polyžovať. A potom tá nádherná zmena v dolinách - rastúca tráva, kvety, vôňa jari, slniečko..... Fantastická kombinácia.

Tak ahoj skialpinisti.



Miro Leitner



Pridané: 2005-05-27 21:30:00


Výsledková listina preteku


A ideme Odstartovane Aj mladi sa rozbehli Hura do hor Jazda v lese Cielova rovinka Organizatori

 

Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

Počet komentárov ku článku : 0

Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.063 sec