SSA - Slovenska skialpinisticka asociacia
MŠVVaŠ SR
Výška dotácie pre rok 2016: 8600 EUR
 
www.activeplanet.sk ALPENVEREIN - poistenie na horach
ALPENVEREIN - poistenie na horach

SLOVENSKÁ SKIALPINISTICKÁ ASOCIÁCIA

Home | Informácie | Pretekári | Nepretekári | Ochrana prírody | Trasy
Slovenská skialpinistická asociácia je člen International Ski Mountaineering Federation   SSA je clen ISMF

 

 

Vyhlad z okna I. kolo Svetového pohára - Gavarnie - Francúzsko - 30.1.2005

Tak nadišiel konečne ten čas, že najlepší svetoví skialpinisti sa opäť po roku stretli a zmerali si svoje sily. Miesto preteku bolo dosť značne vzdialené od stredu Európy, pretože francúzske Pyreneje sú od nás pekných 2000 km. Prvé kolo nemohli vynechať ani reprezentanti Slovenska a po zvažovaní cestovali Madaj, Leitner, Svätojánsky. Okrem pretekárov sme mali zastúpenie v Jury, kde nás zastupovala Zuzana Rychliková, členka technickej komisie ISMC.

Nasa budka Cestu sme volili na rozdiel od minulosti kombinovanú a to postupne presun do Viedne, odtiaľ letecky do Barcelony, kde nás čakala Zuzana a potom ešte autom ďalších 500 km. Takže od 4.00 hod rána vyrážame z Brezna s časovou rezervou pre zlé cesty. Všetko šlo hladko a lietadlo v pohode stihli. Let bol príjemný a pred pristávaním sme zbadali celkom slušnú oblačnosť nad Pyrenejami. Barcelona bola chladná, myslím teplotne, pretože bolo niečo nad nulou a domáci sa vyjadrovali o mimoriadnej zime v tých dňoch. Potom cesta autom, kde nás bezpečne viezol Joseph. Len v závere sa prejavila teplejšia klíma v chovaní sa vodičov áut. Španieli jednoducho nedávajú zimné pneumatiky ale v prípade potreby len reťaze. Čo čert nechcel, práve snežilo a to od nejakých 300 m n.m. Bolo zaujímavé pozerať sa na palmy pokryté snehom. Tým ale cesta bola veľmi pomalá a niektoré strmšie časti sme vyšli len tak tak. Ale hlavné bolo, že sme niečo po 22.00 hod dorazili.

Oblubena strava - pudingu Danette Príchod do Gavarnie - bol dlhý takou kľukatou cestou so zasneženým povrchom. Pripadalo mi to ako na konci sveta. Aj to tak v podstate bolo, nakoľko koniec doliny lemujú strmé steny, kde sa môžu vyšantiť lezci v dlhých ľadopádoch. Prišla ale šokujúca správa. Nakoľko organizátor nás pozval, poskytuje nám ubytovanie ale v kempe. Maringotka alebo neviem ako to nazvať, bola vo vnútri celkom fajn, ale zima tam bola slušná. Predpoklad na výhrev nebol veľmi optimistický. Bolo ale veľa hodín a tak sme si líhali do studených perín. Ráno bolo ale kruté, celkom slušne ma klepalo od zimy. Peter skočil požičať zápalky a v kuchyni sme pustili všetky horáky. Za takých 30 minút tam bolo konečne prijateľne. Zjedli sme posledné zásoby a vybrali sme sa na obhliadku tratí. Poriadne ale fúkalo, slniečko vykúkalo spoza oblakov len sporadicky. Snehu bolo vo všeobecnosti veľmi málo a aj ten bol na hrebeňoch veľmi sfúkaný. Tak za hodinku sme si vyšli skoro na vrchol kopčeka čo nás čakal nasledujúci deň. Nechceli sme ale omrznúť a tak sa otáčame pod vrcholom. Dolu sa trochu vyjasnilo a tak sme aj videli, kde sa to nachádzame. Potom utekáme "domov" a rozmýšlame, čo so stravou. Dali sme si veľmi oblúbené pudingy Danett od Danone / každý si ich totiž kúpil 16 /. Nič iné sa nezvýšilo a tak ostávalo len ísť do centra tejto malej "dedinky" a niečo kúpiť. Medzitým sme sa aj odprezentovali a pre nás to bolo dokonca zadarmo. Dozvedeli sa nejaké novinky a hlavne konkurenciu. Tak ako vlani prišli aj teraz takmer všetci najlepší. Mňa tento prístup síce potešil ale zároveň mi bolo jasné, že pre dobrý výsledok bude treba mať veľmi slušnú formu. Po nákupe sme ešte zbehli na briefing, kde nám čo to povedali o trati. Vzhľadom na vývoj počasia s lavínovým stupňom 4 je trať skrátená na 1550 m a vedie bezpečným terénom.

Milan relaxuje Večeru sme zvládli / však sme super kuchári - cestovina so syrom / , posledné prípravy a spať. Rozmýšlame ako bude ráno ale izbu sme si dobre nadhriali. Ráno nás ale opäť vyviedlo z omylu. Vonku je jasno ale mínus 13 a v izbe ma pod perinou poriadne klepe. Pomyslel som si - " tak to je teda super príprava na štart".

Po budíčku nasledovala zvyčajná preteková rutina a ideme na štart. Organizátor zvolil štart na námestí, kde navozil sneh. Slovíčko námestie je trochu prehnané pre tých 15 domov či hotelov , čo sa tam nachádza. Na štarte v kombinéze je dobrá kosa ale rýchlo si to rozmysleli a už vyrážame. Tlačenica ako vždy a hneď prvé pády, kde sa zopár pretekárov pekne zamotá. Ja som si to hodil pekne po strane a nebol problém. Ako sme prešli domčeky začala bežecká trať tak skoro 2 km. Bolo to široké a tak sa dalo postupne zoradovať. Mne to celkom šlo a rýchlosť sa mi nezdala príliš vysoká. Nechcel som to ale prepáliť a tak som sa zaradil okolo 30 - ky. Peter s Milanom boli za mnou. Po príchode do lesa začali serpentínky a postupne som zopár ludí predbehol. Problém bol, že pri otočkách sme museli občas počkať a pole sa poriadne natiahlo. Nie však s veľkými medzerami, tú vyrovnanosť bolo cítiť. Profil trate bol príliš nezáživný. Išli sme dlho dolinou s takými malými výšvihmi a po dlhšej Vyhlad do okolia dobe sme si odskočili na jeden kopček v pravo, kde bol aj výšlap na pešo. Nešlo mi založiť si lyže na batoch - pretože som si to nestihol vyskúšať a márne som lovil v pamäti ako sa to rýchlo robí. Horšie bolo , že pri dlhom kroku som začal cítiť, že som na hranici kŕčov. Tak som aspoň pil koľko to šlo. Zjazd, čo nasledoval bol taký trochu zradný - od kôry , nafúkaného snehu po tvrdý skoro ľad. Radšej som šiel bez veľkého rizika aj ked v spodnej časti som si povedal - " tak to si sa riadne motal". No a zase vystupujeme dalej dolinou na druhá a záverečný kopec. Po dlhej rovine, kde už sa predsa urobili trochu aj medzeri, ma niekto dobehol a je tvrdo na mojich pätkách. Nakoniec ma obieha a vidím, že je to Patrick Blanc z Fr. - majster sveta. To že išiel v tretej desiatke až také čudné nebolo, podobne išiel aj vlani a potom mal super formu, skôr sú zvláštne jeho topánky. Od vlani zase pokročili a jeho model má vyše štyristo gramov. Podobá sa už viac na bežeckú topánku ale chcelo by to vyskúšať ako sa dá v tom lyžovať. Rozdiel vo váhe je však už astronomický. Ale nešlo mu to až tak a ja sa jeho tak trochu držím až kým si to moje telo nerozmyslelo - dostal som také kŕče, že som musel výrazne spomaliť a zase len piť a čakať kým to trochu uvoľní. Ešte šťastie , že koniec bol už blízko. Trochu som sa v závere aj poobzeral a videl som , že Milan sa dotiahol a je nedaleko za mnou. Peter bol však ďalej a tak narýchlo som ho nezbadal. Záverečný zjazd kde som bojoval s jedným mladíkom z Fr.. Bol rýchlejší, urobil si jednu riskantnú skratku a už sa to nedalo dobehnúť. Cieľ - tak už prvé kolo mám za sebou. Ešte kontrola materiálu. Tam všetko OK ale napr. pre Mezanotteho to bolo kritické, pretože si zabudol nohavice do vetra a po 3 minútach sa presúva z druhého na 15 - te miesto. Z toho vidno aj tú vyrovnanosť aká tam vládne. Trochu mal problém aj Milan - čo prišiel o 2 miesta za mnou. Bola totiž zima a vietor a organizátor si nariadil ešte štvrtú povinnú vrstvu. Ale nedefinoval či musia byť dlhé rukávy alebo nie. Po avizovaných 3 minútach pre krátky rukáv sme chceli podať protest a aj takto sme inštruovali Zuzanu. Nakoniec bolo takých prípadov viac a zrušili to. Ešte Peter. Ten prišiel vyše dvoch minútach za nami. Nebolo mu do reči . Avšak po chorobe sa veľmi pretekať nedá aj ked sa už cítil zdravý. Nie je však vyladený na vyššie otáčky - ešte pár pretekov a rozbehne sa. No a ja a Milan sme šli tak priemerne to svoje. Nebolo to exelentné a nejaké minúty sa dajú zrýchliť. Pre budúcnosť treba ale aj dať pozor na všetky možnosti prípravy na preteky - aj v prípade ubytovania ako tentokrát / Je pravda, že musíme výrazne šetriť a prijímať aj takéto ponuky - len či to má aj potom význam /.

Prehliadka trate Mne je jasné, že moje 22 miesto , Milanove 24 a Petrove 31 nie je super. Naučení z minulosti o pekných výsledkoch sú ľudia nabažení. Ale toto sú jednotlivci a málo kedy sme sa presadili takto jednotlivo. Dvojice sú jasne lepšie pre výsledky. Pri danej forme a akútnom nedostatku financíí nám teraz treba rozmýšlať čo teraz. O dva týždne je prvé kolo dvojíc vo Švajčiarsku. Ale zase aj príprava na ME má absolútnu prioritu. Uvidíme.

Ešte cesta domov - v Barcelone bolo príjemne teplučko, pekné výhľady nad Dolomitami. Pristávanie vo Viedni trochu veterné , no a potom len zima, vietor a sneh. Ale som rád, že aspoň sneh pribúda. Mohlo by konečne opäť riadne snežiť.



Miro Leitner



Pridané: 2004-02-08 20:30:00


Výsledková listina preteku



 

Ale nas je Pekna krajina Peter a Milan na trati Ciel pre Mira
Kusok na pesi Aj Milan uz v cieli Kontrola materialu

 

Odkaz na Facebook                                [Zobrazené 1 x]

Počet komentárov ku článku : 0

Komentár ku článku :
Meno (nick) :              Odpíšte kód: kom4u                

 

Ďalšie stránky: Členovia | Obchod | Podmienky | Profily | Diskusia | Burza | Fotosúťaž  



Vyhľadávanie na stránke pomocou FreeFind

(c)2004 - 2009 SkiMountaineering                 Design & production I.S.

Pre ďalšie šírenie článkov, fotografií a materiálov uverejnených na tejto stránke je potrebný súhlas Rady SSA

Google PageRank           TOPlist        TOPlist   Odkaz na Facebook

Stránka sa načítala za 0.0375 sec