Preteky SKY SKI TROHEE MONT BLANC - 11.9.2004

Už dávno sme počuli medzi skialpinistami hovoriť o preteku konajúcom sa každé dva roky v septembri, s názvom SKY SKI TROHEE MONT BLANC. Samotný názov napovedá, že ide o beh a skialpinizmus v oblasti Mont Blancu. Štartuje sa v talianskom Courmayeri a cieľ je na Aiguille du Midi. Aspoň väčšinou je tomu tak, ak pohyb po ľadovci počasie umožní. Preteku sa zúčastňujú dvojčlenné družstvá, tak sme sa s Mirom vybrali i my. Spoločne s nami ide aj Katarína Belicová, pozvaná organizátorom kvôli lekárskemu zabezpečeniu počas preteku.

Do Courmayeru prichádzame dva dni vopred, aby sme mali dostatok času na prípravu a získanie cenných informácii. V štvrtok ráno sa prebúdzam do nádherného dňa a z balkóna obdivujem okolité kopce, o ktoré sa opierajú lúče vychádzajúceho slnka. Po raňajkách vyrážame. Trasa preteku vedie okolo údolnej stanice lanovky v La Palud na Pavillon, čo je 900 výškových metrov po štarte a pokračuje na Rifugio Torino Nuovo vo výške 3382 m. To je 2160 m vyššie ako štart. Na chate Torino sa obúvajú lyže, ide sa do sedla Rochefort (3387 m), nasleduje mierne klesanie a ďalej na Col Flambeau (3400 m). Zlyžuje sa na výškovú kótu 3000 m. Po začiatočnom stúpaní do sedla Rognon (3415 m) pokračuje veľkou ľadovcovou pláňou popod Aiquille du Midi až na vrch vo výške 3842 m.

Najprv všetci traja kráčame a hľadáme chodník. Začína asi 50 m po ceste nad lanovkou. Drevený ráscestník nás nasmeruje na šotolinovú cestu a neskôr na strmo do lesa vchádzajúci chodník. Rozbiehame sa. Asi po 20 minútach Miro spomalil, ako sme boli dohodnutí, že počká Katarínu. Ja bežím ďalej. Okolo medzistanice lanovky Pavillon až na miesto, ktoré domáci nazývajú Les Portes. Tu turistický chodník pokračuje po strmých skalnatých platniach a rozlámaných suťoviskách. Na mnohých miestach sú natiahnutú fixné laná. Otáčam sa, bežím späť na Pavillon, odkiaľ sa zveziem lanovkou. Ešte predtým stretávam Mira s Katkou, ktorí majú v pláne vyjsť až hore. Urobíme pár spoločných fotiek a bežím k lanovke. Miro s Katarínou dosiahli svoj cieľ a vyšli teda na chatu Torino. Z Les Portes je to asi 600 výškových metrov strmo dohora. Už vtedy Miro povedal, že to nie je žiadna sranda. Ja som sa rozhodol ušetriť si tento pocit a vychutnať si ho až v preteku. Po obede oddychujem a večer ideme na prechádzku po námestí.

V piatok ráno sme sa išli prihlásiť. Kancelária preteku bola v športovej hale, ktorú by obyvateľom Courmayera mohol závidieť každý. Veľká hala s ľadovou plochou, lezeckou stenou a mnohými ďalšími športoviskami. Federiko, jeden z organizátorov, si najskôr nevedel spomenúť kde nás už videl. Akonáhle sme povedali: "Slovakia", hneď vyslovuje naše mená a úctivo nás víta. Vysvetľuje, že je potrebné si doniesť všetok materiál na kontrolu. Lyže, lyžiarky, batoh s mačkami, lopatkou, oblečením i pitím budeme baliť do vaku, ktorý dostaneme a lanovkou nám ho vyvezú. Najviac sa obávame o camelbag, aby z neho nevytiekla voda. Vraciame sa na izbu a ideme sa ľahko prebehnúť s paličkami. Rozhodovali sme sa, či ísť s nimi alebo bez. Nakoniec sme usúdili, že pobežíme s nimi. Bola to dobrá voľba. Po obede balíme všetky veci do auta a ideme na kontrolu materiálu. Dostávame štartovné číslo 59, spomínaný vak na lyže ako aj ďalší na suché veci, ktoré si v cieli prezlečieme. Prebieha kontrola a značenie materiálu s vysvetlením, ktorý budeme kde používať. Lyže a lyžiarky balíme hneď . Do batoha ešte pridávame 20 metrov 9mm lana s gumou, ktoré sme prvýkrát použili na Trofeo Mezzalama. Tu stačí použiť 10 m, ktoré vkladáme do prednej sieťky na batohu a zvyšok ako rezervu dovnútra. Ešte predtým hľadáme stred, robíme uzol a pripevňujeme HMS-ku. Batohy vtesnám do vaku medzi lyže. Kontrolujeme hadičky z camelbagu. Ostáva nám zbaliť veci na prezlečenie a pobrať to, čo musíme mať už na štarte. To sú sedačka, slučka s karabínou, prilba a pips. O 18.00 hodine začína brifing s podrobnosťami o trati a krátkou video ukážkou. Po skončení ideme na večeru, dohadujeme raňajky na šiestu hodinu, keďže štart je o ôsmej. O pól desiatej si líhame spať.

Ráno ešte budík ani nezazvonil, už som bol hore. Kto to zažil, pozná ten pocit. Nevedel som sa dočkať. Po ľahkých raňajkách frčíme na štart. Stretávame veľa známych a dobrých pretekárov. Rozcvičujeme sa. Každý koho poznáme zastaví a prehodí pár slov. Štart je na námestí v centre Courmayeru. Prichádzame 45 minút pred štartom. O 7 hodine a 45 minúte sa mala začať kontrola pipsov. Obloha však bola zamračená a zrazu sa spustil dážď. Všetci pretekári, doteraz pobiehajúci po námestí, už len stáli pod strieškami a čakali, čo sa bude diať.

Asi po 20 minútach dážď prestal. Dúfali sme, že to bola len prehánka. O 8 hodine a 10 minúte začala kontrola pipsov a koridor sa začal napĺňať pretekármi. 11. septembra 2004 sa na štartovnú čiaru postavilo 130 dvojčlenných tímov. Ako zvyčajne, podali sme si s Mirom ruky a povedali: "Drž sa!" Odštartovali sme o ôsmej hodine a dvadsiatej piatej minúte. Bežíme po pešej zóne námestia. Pred prvými pretekármi ide policajné auto. Už od štartu sa tvoria skupinky. Prvá z nich, 10 až 15 členná, začala dosť rýchlo. My sa držíme v druhej a dodržiavame podľa šport-testera dohodnutú taktiku šetrenia energie na ťažšie úseky. Niektorí to doslova prehnali, lebo po pár kilometroch ich rýchlosť klesla na polovicu. Absolvujeme zhruba 4 km po asfaltovej ceste a odbočujeme na chodník. Ako stúpa strmosť, tak zopár družstiev obiehame. Držíme sa blízko seba. V strmom kopci sa riadne zapierame do paličiek. Po asi 50 minútach sa blížime k medzistanici Pavillon, kde je prvá občerstvovačka. Pijem dva poháre vody a bežím ďalej. Na dohľad máme prvých Majstrom sveta v skialpinizme, Graziana Boscacciho s Ivanom Muradom, ktorých v strmom kopci obiehame. Rozdiely medzi jednotlivými družstvami sa zväčšujú. V diaľke vidíme aj prvých. Hovorím si: "Do pekla ale sú dobrí."

Po daždivom ráne sa pomaly začali trhať oblaky. Namiesto chodníka vedúce po mnohých serpentínach, sa prví pretekári pustili strmým svahom priamo hore. Napijem sa z fľaše a púšťame sa za nimi. Opäť sa striedame. Raz ťahá Miro, potom chvíľu ja. Prehodíme pár slov typu: "Ako?" a nasleduje odpoveď: "Ok". Mastíme teda ďalej. Prichádzame na úsek strmších skál, kde sedí vojak v maskáčoch a začína fixné lano. Hovorí niečo po taliansky. Paličky si dávame do jednej ruky, v druhej držíme slučku s karabínou pripnutú o sedačku a istíme sa o fixné lano. Po 50 metroch lano končí a my opäť strmo stúpame. Po chvíli ďalší fix a tak sa to párkrát zopakuje. Dopíjam poslednú kvapku vody z fľaše. Po chvíli mi Miro podáva jeho hadičku z camelbagu. Začíname dobiehať ďalších pretekárov. Talianov Mirka Mezzanoteho a Guida Giacomelliho. Zrazu sa oblaky rýchlo trhajú a vynára sa pohľad na stanicu lanovky pod chatou Torino. Pýtam sa Mira: "Koľko ešte?" Odpovedá: "200 výškových". Vbiehame do budovy lanovky a na opačnej strane von. Chodník pokračuje na terasu chaty Torino, kde sú uložené vaky s lyžami. Dĺžka behu je približne 10 km a prevýšenie 2100 m. Zvládame to za hodinu a päťdesiatdva minút. Obúvame lyžiarky, vyberáme lyže, batohy a naväzujeme sa. Utekáme asi 100 m. Obúvame lyže. Po piatich minútach dostávame informáciu od organizátora, že kvôli počasiu bude cieľ nad chatou Torino, na Punta Helbronner vo výške 3460 m. Aj keď sa nám to nezdá, nakoľko počasie sa vylepšilo a vykuklo slnko. Je tomu však tak. Časť na lyžiach bola skrátená a absolvovali sme dve kolá medzi sedlami Rochefort a Flambeau. Táto lyžiarska časť nám trvala vyše hodiny. Do cieľa vybiehame po schodoch vedúcich z ľadovca na terasu Helbronner, odkiaľ premáva telekabína na Aiguille du Midi.

Skončili sme na piatom mieste. Za víťaznými Talianmi Manfredom Reicheggerom a Dennisom Brunodom sme zaostali 15 minút. Náš celkový čas bol 2 hodiny a 57 minút. V cieli si podávame ruky a myslím, že sme obaja spokojní. Hneď sú pri nás televízni reportéri a žiadajú nás o pár slov. Trochu sme sklamaní, že cieľ nebol na Midi. Horskí vodcovia z Chamonix, ktorí zabezpečovali pohyb pretekárov po ľadovci, to kvôli bezpečnosti pretekárov zmenili. Keďže cieľ bol presunutý, na vrcholnej stanici lanovky je pre takéto akcie dosť málo priestoru. Hlavne keď príde 260 pretekárov v priebehu dvoch hodín. Ako miesto na prezlečenie organizátor určil múzeum krištáľov nájdených v oblasti Mont Blancu. Ďalší nezabudnuteľný zážitok. Dole sme sa dopravili lanovkou. Čakalo nás vyhlásenie výsledkov a skvelá záverečná talianska večera. Už teraz sa teším na ďalší ročník SKY SKI a dúfam, že sa pôjde v celej kráse.



Peter Svätojánsky



Foto Katarína Belicová



Výsledky:
1.Reichegger, Brunod - ITA - 2:41:46
2.Rey,Masserey - SUI - 2:45:41
3.Pellisier,Taramarcaz - ITA,SUI - 2:47:04
4.Fontana,Molin - ITA - 2:53:35
5.Leitner, Svätojánsky - SVK - 2:57:14
6.Mezzanotte,Giacomelli - ITA - 2:58:39