Sústredenie skialpinistov - Ružín - 13.7. - 18.7.2004

V utorok 13.7. večer sa začalo sústredenie pre pozvaných skialpinistov, ktorí sú v sledovaní kondičnej prípravy pre blížiacu sa pretekársku sezónu 2005. Taktiež mali možnosť ozvať sa aj záujemci o zlepšenie svojej kondície, avšak nakoniec aj po viacerých dopytoch sa na poslednú chvíľu ospravedlnili. Takže postupne sme sa stretli v zložení: Jokl, Turlík, Turlíková, Styk, Deváty, Dobošová Zuzana a Martina, Leitner, Leitnerová. Trénerom bol Miro Leitner a z diaľky dozerala Katarína Belicová. Plus tím doplňali a zabezpečovali Anita a Katka. Katarína Belicová potom dala za úlohu pekne po dvojiciach uviesť jednotlivé dni na papier a tak tvorba jednotlivých členov je nasledovná:

Utorok večer - dorazili sme a trošičku nás prekvapilo nemalé množstvo drzích myší či hrabošov. Museli sme ich teda nejako rýchlo zdolať. Neodolali našim nástrahám / vedrá s vodou, krompáč, motyka, sekera, lepidlo, .... / a už sa veru nemali chuť vrátiť. Po tomto vyčerpávajúcom love sa šlo postupne spať. Ráno sme nabehli na meranie tepov, predýchali , podrepovali a zase predýchali. Postupne absolvovali rozcvičku. Trochu sme pri tom fučali a bolo nás počuť až na druhom brehu, ešte že tam nikto nebýva. Potom sme "zožrali" obrovské kvantum jedla / pochvala kuchárkam /. Nasledoval obľúbený a neskôr aj vytúžený rituál - nútený oddych. Po bicyklovaní a zase výdatnom obede nasledoval aktívny odpočinok ,to je zbieranie húb na prudkých brehoch Ružína - ale z člnkov. Po návrate nasledoval prvý väčší šok - gymnastika. Až na nejaké výnimky, sme tvrdí ako polená váľali sme sa po koberci. Chudák tréner len oči prevracal. Ďalšia fáza tréningu - preteky na člnoch. Išlo sa tvrdo, posledný totiž umývali riad po večeri. Po nej bolo rozkorčuľovanie a do postelí sme sa sklátili ako mŕtvoly. / Danka a Matúš Turlíkovci /

Štvrtok - keďže nás budík nezobudil, vstávame podľa inštiktu a WC potreby. Vybiehame z postele a bežíme rovno na záchod, ktorý je mimo budovy. V noci je husto a veľa hadov / ? / takže radšej počkáme na denné svetlo. Po obľúbenej rozcvičke vrátane strečingu, ktorý je našou "silnou" stránkou sa vrhneme na raňajky. Ako vždy nasledoval relax a potom s chuťou do tréningu. Bol to zase "nečakane " bicykel. Pre všetkých to bolo veľké prekvapenie. Po bicyklovej túre sme sa spolu s boľavými zadkami vrátili domov. A zase sme jedli a jedli. V tom sme mimochodom fakt dobrí. V ďalšej fáze sme vystriedali viacero činností, rýchle úseky behu, člnky, plávanie, korčule - proste bolo to poriadne husté. Potom večera , sprcha a hop do postele. / Dobošky /

Piatok - ráno podobné ako ostatné. Čo nás čaká sa ešte poriadne nevedelo. Jasné, že najskôr tepy a potom rozcvička, pri ktorej aj tak všetci ešte spali. Zase výdatná strava, po ktorej sa ťažko vstávalo od stola. Po hodinovom trávení sme všetci dobre naladení sadli na bicykel a s "nadšením" sme šlapali 900 výškových metrov na Kojšovu Hoľu. Po takých 20 km prišla radostná správa, už len 5 km. No netušili sme že to je až 600 výškových. Konečne sme sa vytrepali hore, radi že ešte vôbec žijeme. Ale nás nič nezastaví. Zjedli sme čokoládu, banány a hurá naspäť na chatu. Celí vyhladovaní sme "zožrali" čo prišlo pod ruku. Po obede zase obávaná gymnastika - alebo inak , prevaľovanie polien po koberci. Radosť sa na to pozerať. Potom ešte nejaké to behanie , korčule, člny a bolo po tréningu - konečne. / Vlado a Ondrej /

Sobota - opäť stereotyp, ráno tepy, rozvička , raňajky. Nakoľko dnes sme sa mali vysťahovať a našim cieľom bolo ostať ešte jeden deň - stany a spacáky sme mali, tak sme sa postupne uvoľnili z izieb a presťahovali o poschodie nižšie. Chvíľu to trvalo a preto sme aj zmenili režim dňa. Prvá fáza bola vytrvalostná a to člnkovanie asi necelé dve hodiny. Ruky samozrejme boleli, chrbty a zadky tiež. Ale hlavne, že sme dohodli vodné lyže na druhý deň. Dali sme si trochu skorší obed a potom činnosť čo sme "málo" robili - bicykel. Bol však zámer ísť liesť na Turniská. Zámer ostal zámerom, keď si to prvý krát rozmyslela aj príroda. Spustil sa parádny lejak práve vtedy, keď sme tlačili bicykle po hore do strmého kopca. Vôbec to nebolo jednoduché a tí najmenší z výpravy mali dosť problém. Potom síce zase vyšlo slnko ale čo z toho, keď skala bola mokrá aj keď menej ako my. Takže z lezenia nebolo nič ale aspoň sme všetci spoznali nejaký pekný kút na lezenie. Večerom sme mali trochu hry, super večeru ako vždy, posedeli sme si a porozprávali. Celkom pekný večer a postupne sme si ľahli do stanov a vyspávali únavu. Stan je niekedy pekné slovo, v jednom prípade by možno lepšie znel konzerva. Ale nakoniec sme sa všetci vyspali a vstávali do ďalšieho a záverečného dňa.

Nedeľa - tentokrát ráno tepy neboli a rozcvička tiež, balili sme sa postupne na odchod a čakali čo sa vymyslí na záver. A bol to bonbónik. Časovka na bicykli na kopec nad Klenovom. Asi takých 5 km a takmer 400 m prevýšenie. Začalo byť teplo a ešte k tomu posledný deň. Niekto mal dosť a niekto asi nie. Poradie s časmi je nasledovné:

Jokl 15:28
Leitner Miro 17:57
Turlík 19:17
Deváty 19:21
Styk 19:56
Dobošová  Z. 22:21
Dobošová  M. 23:07
Leitner B. 23:18
Leitnerová 28:48
Turlíková 29:25
Kristály 39:26


K tým časom len jedno. Mišo išiel akosi neskutočne rýchlo. Ja si síce viem predstaviť tú rýchlosť ale na záver sústredenia to bolo super a myslím, že profesionálni cyklisti by mali s tým časom problém. Ale všetci sa veľmi snažili a bolo vidno , kto má viac nabicyklované a kto menej. Po časovke už sme šli relaxovať a to na vodné lyže. Darilo sa nám celkom dobre, vidno že sme nejakí lyžiari a pádov bolo minimum. Tak a ešte obed , ako vždy perfektný a postupne domov, či vlakom, autom alebo po svojich. Boli sme však plní dojmov a myslím, že to bolo najdôležitejšie.

Čo na záver. Odtrénovali sme dosť, konečne vidno trochu systémový prístup a som presvedčený, že výsledky to prinesie. Páči sa mi aj záujem o dalšie stretávanie / 12. - 15.8. - Havranovo / a vôbec nikomu nevadí tá drina, čo to sprevádza. Trochu sú nedostatky v niektorých činnostiach, ako je napríklad gymnastika, kde je vidno dosť jednostranný prístup a tak aj zameraný tréning. Pre tento vek / myslím tak aspoň do 60 - tky / treba robiť aj niečo iné. Ale v konečnom dôsledku to bolo veľmi vydarené sústredenie. Nakoniec chcem ešte veľmi pekne za všetkých poďakovať za starostlivosť a varenie Mišovej Joklovej mame a taktiež jej pomocníčke ďalšej Katke. Pripájame aj nejaké dokumentačné foto aby sme aj neskôr vedeli, že sme sa mali naozaj super.

Ahojte

Miro Leitner